Pod Karpatami leží takmer 7 ton zlata a strategický kov. Zahraničná firma tu plánovala megaprojekt, narazila na odpor štátu

Na západnom Slovensku sa opäť hovorí o ložisku Trojárová. Kanadská spoločnosť Military Metals Corp. zverejnila prvý moderný odhad nerastných zdrojov, podľa ktorého sa v projekte nachádza približne 67-tisíc ton antimónu a 222-tisíc uncí zlata. V prepočte ide približne o 6,9 tony zlata.

Firma upozorňuje, že ide o zdroj v kategórii inferred, teda odvodený nerastný zdroj. To znamená, že nejde o potvrdenú ťažbu ani o istotu budúcej produkcie. Výsledky však naznačujú, že lokalita môže mať význam ďaleko presahujúci hranice Slovenska.

Hoci zlato znie pre verejnosť najatraktívnejšie, v tomto prípade je podstatnejšou surovinou antimón. Ide o kov, ktorý sa využíva v priemysle, technológiách aj obrane. Európska únia ho zaraďuje medzi kritické suroviny, teda materiály dôležité pre ekonomiku a bezpečnosť dodávok.

Objav, pri ktorom zlato nie je hlavnou správou

Podľa údajov spoločnosti Military Metals Corp. predstavuje odhad ložiska Trojárová 6,5 milióna ton horniny s priemerným obsahom 1,02 percenta antimónu a 1,06 gramu zlata na tonu. V praxi to znamená odhadovaných 67-tisíc ton antimónu a 222-tisíc uncí zlata.

Spoločnosť tvrdí, že po potvrdzovacom vrtnom programe v roku 2025 sa Trojárová ukazuje ako najväčší zdroj antimónu v Európskej únii definovaný moderným regulačným štandardom. Zároveň ju zaraďuje medzi významné antimónové zdroje aj v širšom medzinárodnom porovnaní.

Generálny riaditeľ spoločnosti Scott Eldridge uviedol, že nový odhad podľa neho posilňuje hodnotu projektu. Pre Military Metals Corp. povedal: „Trojárová sa ukázala ako najväčší zdroj antimónu v Európskej únii definovaný moderným regulačným štandardom a patrí medzi najväčšie zdroje antimónu na svete.“

Antimón sa dostal do geopolitiky

Antimón je strategická surovina, ktorá sa využíva pri výrobe polovodičov, munície, batérií a technológií pre vesmírny či obranný priemysel. Jeho význam rastie najmä v čase, keď štáty riešia bezpečnosť dodávok a závislosť od krajín mimo Európskej únie.

Európa je pri viacerých kritických surovinách odkázaná na dovoz. Aj preto sa podobné ložiská dostávajú z odborných kruhov do politickej a priemyselnej debaty. Antimón je dôležitý pre odvetvia, ktoré súvisia s energetikou, bezpečnosťou, digitálnymi technológiami a obrannou výrobou.

Podľa dostupných informácií sa už o projekt Trojárová prejavila záujem aj americká spoločnosť. Predseda Military Metals Corp. Thomas Hüser upozornil, že Európa podľa neho stále nedokáže konať dostatočne rýchlo. Uviedol: „To, čo Európe stále chýba, nie sú ambície, ale schopnosť konať.“

Hüser dodal: „Stratégia Európy v oblasti surovín zostáva rozdrobená, pomalá a často odtrhnutá od priemyselnej reality.“

Trojárová má za sebou dlhý prieskum

Ložisko Trojárová bolo objavené koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Intenzívny prieskum prebiehal najmä v rokoch 1983 až 1995. Počas tohto obdobia sa realizovali desiatky vrtov a vznikli aj podzemné banské diela.

Military Metals Corp. uvádza, že historické práce zahŕňali 66 diamantových vrtov v celkovej dĺžke 9 049 metrov a 1,7 kilometra podzemných chodieb. Nový odhad využíva historické aj moderné dáta, vrátane 53 diamantových vrtov s celkovou dĺžkou 7 167 metrov a 55 podzemných vzoriek.

Výpočet pripravila nezávislá spoločnosť SLR Consulting Canada podľa kanadských štandardov pre zverejňovanie nerastných zdrojov. Firma zároveň pripomína, že výsledky negarantujú budúcu produkciu. Ďalší postup by si vyžadoval technické posúdenia, povoľovacie procesy, ekonomické výpočty a riešenie vplyvov na životné prostredie.

Projekt naráža na odpor a obavy

Strategický význam ložiska automaticky neznamená, že projekt bude mať jednoduchú cestu. V regióne sa objavujú obavy o zdroje pitnej vody, lesy, vinohrady a charakter Malých Karpát. Práve tieto výhrady patria medzi hlavné dôvody, prečo sa Trojárová stala citlivou témou.

Podľa Denníka N ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu iniciovalo správne konania smerujúce k zrušeniu prieskumného územia. Rezort zdôrazňoval riziká pre región a potrebu ochrany Malých Karpát.

Na druhej strane spoločnosť Slovak Antimony Corp., dcérska firma kanadskej spoločnosti, deklaruje, že pri prieskume používa postupy s minimálnym dosahom na okolie. Spomína uzavreté systémy na zachytávanie vrtných kvapalín, biologicky rozložiteľné prísady a sanáciu lokality po skončení prác.

Trojárová tak ukazuje širšiu dilemu, pred ktorou stojí Európa. Na jednej strane je potreba strategických surovín, ktoré nechce dovážať z rizikových trhov. Na druhej strane sú lokálne obavy z prieskumu a možnej ťažby v citlivom území. O ďalšom osude projektu preto nerozhodnú iba geologické čísla, ale aj postoj štátu, samospráv a verejnosti.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska