Pod rajom v Egejskom mori drieme „tikajúca bomba“. Vedci varujú pred sopečnou erupciou

Milióny turistov si tu každý rok fotia západy slnka a popíjajú víno na terasách s výhľadom na azúrové more. Biele domčeky s modrými kupolami vytvárajú dokonalú kulisu pre romantické fotografie. No málokto z nich tuší, že stoja na okraji obrovskej sopky. Grécky ostrov Santorini, zbožňovaný pre svoju unikátnu architektúru, ukrýva pod svojím povrchom tikajúcu časovanú bombu, ktorá kedysi zmenila dejiny celého regiónu – a môže to urobiť znova.

Informuje o tom web UC Berkeley News, agentúra SITA aj štúdia uverejnená na portáli Nature. 

Luxus na sopečnom oblúku

Dnešná mapa Santorini ukazuje tvar podkovy – pozostatok kedysi mohutnej sopky, ktorú roztrhla erupcia. Geológovia ju považujú za jednu z najsilnejších v histórii. A presne tu, na tomto vulkanickom oblúku, dnes nájdeš luxusné hotely, apartmány s vírivkami a vinice na sopečnej pôde.

Možno si pamätáš z dejepisu, že okolo roku 1600 pred naším letopočtom zasiahla Santorini jedna z najničivejších explózií v dejinách ľudstva. Obrovská erupcia pokryla celý ostrov hrubou vrstvou popola a pemzy. Obyvatelia stratili domovy a podľa mnohých historikov táto katastrofa prispela k úpadku minojskej civilizácie na ostrove Kréta, vzdialenom asi 140 kilometrov.

Pod týmto turistickým rajom sa stretávajú dve tektonické platne. Keď sa hýbu, celý ostrov sa trasie. Presne to sa nedávno stalo. Séria zemetrasení oživila spomienky na dávne katastrofy a vyvolala vlnu paniky. Takmer polovica z 11 000 obyvateľov Santorini opustila svoje domovy. Vrátil sa starý strach, že sopka nie je len dekorácia na pohľadniciach.

Roboty na morskom dne odhaľujú nebezpečenstvo

Britská výskumná loď Discovery nedávno preskúmala morské dno. Tím vedcov z celého sveta, vedený profesorkou Isobel Yeo, skúma podmorské sopky, ktoré tvoria dve tretiny všetkých sopiek na Zemi. Ich aktivita zostáva pre vedu záhadou.

„Sú mimo dohľadu, mimo mysle,“ vysvetľuje vedkyňa. A práve to zvyšuje riziko. Ľudia veria, že Santorini vyzerá pokojne, a tak podceňujú jeho ničivý potenciál.

Na dne mora bublajú horúce prieduchy, ktoré uvoľňujú prehriatu vodu a plyny. Niektoré miesta pripomínajú sci-fi film – oranžové skalné výčnelky, tajomné výpary a zlatisté nánosy. Vedci sem spúšťajú roboty, ktoré odoberajú vzorky a odhaľujú, čo sa deje pod povrchom.

Výsledky znepokojujú. Medzinárodný tím nedávno zistil, že Santorini má oveľa divokejšiu históriu, než sme si mysleli. Nový výskum odhalil erupciu spred približne 520 000 rokov, ktorá prekonala aj slávnu minojskú katastrofu.

Mohutnejšia minulosť než sme tušili

Vrtný projekt z rokov 2022-2023 skúmal morské dno na 11 miestach okolo Santorini. Vrty siahali do hĺbky 7 kilometrov a priniesli vyše 3 kilometre vrtných jadier.

„Objavili sme 500 000 rokov starú erupciu predchodcu dnešného Santorini, ktorá svojou silou prekonala všetky známe výbuchy vo východnom Stredomorí. Táto prevýšila erupciu, ktorá vytvorila súčasnú kalderu Santorini okolo roku 1600 pred n.l.,“ konštatuje Michael Manga, profesor vied o Zemi na Kalifornskej univerzite v Berkeley a jeden z hlavných výskumníkov.

Vrtné jadrá obsahovali vrstvu pemzy nazvanú Archaeos Tuff z plytkej podmorskej erupcie. Erupčný stĺpec prerazil hladinu mora a pyroklastické prúdy vytvorili nánosy s objemom vyše 90 kubických kilometrov – šesťkrát väčšie než z minojskej erupcie. Tieto vrstvy dosahujú hrúbku až 150 metrov, 30-krát viac než vrstvy z minojskej katastrofy.

Tikajúca bomba pod hladinou

Otázka neznie či sopka opäť vybuchne, ale kedy. Posledná väčšia erupcia otriasla ostrovom v roku 1950. V roku 2012 sa Santorini „nafúkol“ – jasný signál, že magma tlačí do komôr pod zemou. 

Príkladom môže byť aj podvodná explózia Hunga Tonga z roku 2022, ktorá spustila cunami, vyvolala otrasy citeľné až vo Veľkej Británii a navždy vymazala z mapy niektoré tichomorské ostrovy. Podobná udalosť pri Santorini alebo blízkej sopke Kolombo, len 7 km od pobrežia, by spôsobila katastrofu nevídaných rozmerov.

Vedci už zaznamenali pohyby magmy v podloží, ktoré spôsobujú mikrozemetrasenia – tiché varovanie pred možným prebudením sopky. Podľa odborníkov však netreba panikáriť. Napriek búrlivej histórii považujú za nepravdepodobné, že by vulkanické pole Christiana-Santorini-Kolumbo v blízkej budúcnosti zažilo takú veľkú erupciu ako pred stovkami tisíc rokov.

Profesor Manga však zdôrazňuje: „Naša štúdia ukázala, ako neúplne poznáme vulkanickú históriu z pozemských dôkazov. Musíme ďalej skúmať tieto oblasti, aby sme lepšie pochopili minulé erupcie a presnejšie predpovedali budúce riziko.“

Keď si nabudúce budeš vychutnávať západ slnka na terase santorínskej reštaurácie, možno ti pri pohľade na pokojnú modrú hladinu v kaldere napadne, že pod týmto idylickým obrazom drieme geologický obor – a nikto presne nevie, kedy sa prebudí.