Podľa Nadácie Zastavme korupciu urobil štát pochybnú a nevypovedateľnú dohodu so súkromnou firmou

Štát podpísal nevýhodnú zmluvu so súkromnou firmou SK-NIC, ktorá je správcom registra slovenskej národnej internetovej domény .sk.

Zmluva je prakticky nevypovedateľná a štát pri podpise posledného dodatku k tejto zmluve mohol dohodnúť lepšie podmienky a vyššiu sumu, ktorú mohla firma SK-NIC investovať do zvýšenia digitálnej gramotnosti na Slovensku. Informovala o tom Nadácia Zastavme korupciu.

Nadácia si nechala vypracovať právnu analýzu, z ktorej vyplýva, že zmluva je prakticky nevypovedateľná. Zmluva obsahuje dodatok, podľa ktorého je podpísaná na dobu určitú a skončí sa vtedy, keď SK-NIC príde o správu národnej domény.

zdroj: TASR

Česká republika ako príklad, kde sa vracia do rozvoja takmer všetko

Problémom pri zákazke je venovaný obrat spoločnosti naspäť štátu na rozvoj digitálnej gramotnosti Slovenska.

„Súkromná firma SK-NIC dáva podľa zmluvy 5% obratu na podporu internetovej komunity (t.j. projekty, ktoré zvyšujú digitálnu bezpečnosť a gramotnosť na Slovensku). V absolútnych číslach to môže byť približne 180 000 eur. Venovaný podiel však mohol byť aspoň na úrovni 30% obratu firmu,“ hovorí pre Startitup šéfka Nadácie zastavme korupciu Zuzana Petková.

Podľa Petkovej je dohoda nevýhodná a pre príklad si môžeme zobrať Česko, kde doménu .cz vlastní neziskové združenie. Tým pádom takmer celý výnos z tejto domény putuje späť na rozvoj.

„Problém však nie je, že to u nás robí súkromná firma. Problém je, že percento z obratu, ktoré sa investuje, je minimálne. Za oveľa vážnejší problém však stále považujeme fakt, že zmluva s firmou je prakticky neukončiteľná,“ hovorí Petková.

Petková si myslí, že problém vznikol hneď na začiatku, keď doména prechádzala z akademického prostredia.

„Chyba nastala úplne na začiatku, keď sa správa národnej domény dostala z akademického prostredia do súkromných rúk netransparentným spôsobom. Opäť. Hlavný problém je v dodatku ku zmluve s firmou SK-NIC, podľa ktorého je prakticky neukončiteľná,“  vysvetľuje.

SK-NIC sa kritike bráni: máme povinnosti, ako nikde inde

Podľa spoločnosti SK-NIC je Slovensko jedinečné v tom, že nikde inde v Európe nie je povinný mechanizmus rozdeľovania príjmov.

„Radi by sme pripomenuli, že povinný mechanizmus prerozdeľovania príjmov pre rôzne projekty vo virtuálnom prostredí nie je v žiadnej krajine Európy a teda je jedinečný. Transparentnosť procesu zberu a vyhodnocovania žiadostí potvrdili aj zástupcovia internetovej komunity, ktorí boli pri celom procese vytvárania príslušného fondu a schválili ho,“ hovorí pre Startitup hovorca spoločnosti Darius Hatok.

Hatok dodáva, že v spomínanom dodatku pribudli povinnosti, ktoré nemajú v Európe žiadnu podobnosť.

„Pribudlo niekoľko unikátnych povinností pre spoločnosť SK-NIC, ktoré nie sú zavedené v žiadnej krajine, ako je napr. povinná SLA, povinné technické audity alebo povinné vytváranie pravidelných (každodenných) záloh údajov na štátnu infraštruktúru, na základe ktorých vie Slovenská republika pokračovať v prevádzke systému, ak by SK-NIC ďalej,“ tvrdí Hatok.

Podľa hovorcu nie je pravda, že zmluva je neukončiteľná. „Cieľom zmluvy o spolupráci je zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť slovenského doménového priestoru, a to tak, že štát je oprávnený zmluvu ukončiť, ak si SK-NIC neplní svoje povinnosti. Nie je teda pravdou, že štát nie je oprávnený zmluvu ukončiť,“ vysvetľuje ďalej.

Spoločnosť hovorí, že priniesla aj vyššiu ochranu pred „ukradnutím“ domén.

Či môže ísť o korupciu, známe nie je

Podľa Nadácie Zastavme korupciu nie je dokázané či mohlo ísť o korupčné správanie.

„Nemáme dôkazy o tom, že by šlo o korupčné správanie. Myslíme si však, že boli porušené povinnosti pri správe národnej domény následkom čoho štát prichádza o peniaze a zároveň koná nezodpovedne. Národná doména je dôležitou súčasťou digitálnej infraštruktúry,“ vysvetľuje Petková.

Podľa Petkovej je možnosť, ako zastaviť túto zmluvu. Štát by mohol napadnúť dodatok zmluvy, ktorá robí dohodu prakticky neukončiteľnú. Štát od zmluvy dnes nemôže odstúpiť.

Ondrej Jombík, zástupca Združenia poskytovateľov webhostingu, si myslí, že štát premárnil pri podpisovaní dodatku k zmluve v roku 2017 príležitosť dohodnúť lepšie podmienky. „Podľa zmluvy dáva súkromná firma na rozvoj internetovej komunity len päť percent z vybraných poplatkov,“ upozornil Jombík.

Ako uvádza TASR, združenie podá trestné oznámenie, pretože sa domnieva, že pri podpise druhého dodatku úradom vtedajšieho podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho došlo k porušeniu verejného záujmu, a tým aj k zhoršeniu postavenia štátu pri výkone správy národnej domény SK.

zdroj: Richard Raši, šéf Úradu podpredsedu pre investície a informatizáciu Foto: TASR

Úrad podpredsedu vlády sa ohradil voči obvineniam Nadácie

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) sa ohradil voči tvrdeniu, že štát urobil pochybnú dohodu.

„V podpísanom dodatku sa výrazne posilňuje postavenie Komisie pre správu národnej domény, v ktorej má zastúpenie aj internetová komunita,“ uviedlo vo štvrtok tlačové oddelenie ÚPVII.

Úrad pripomenul, že všetky zmeny zmluvy musia byť prerokované na úrovni komisie a do zmluvy dodatok priniesol aj mechanizmus, ktorý bráni prípadnému blokovaniu zasadnutí komisie.

Tvrdenia o neodstúpení od zmluvy úrad odmieta. ÚPVII s týmto tvrdením nesúhlasí. „Štát môže navyše odstúpiť od zmluvy, ak si dodávateľ nebude plniť svoje povinnosti, a nemusí sa pýtať na názor protistrany, ako to bolo dovtedy. Zavedený bol aj nový sankčný mechanizmus,“ dodal ÚPVII.

Zdroj: TASR