Zuby si na Slovensku zachraňujú bohatí. Ak sa o ne nestaráš, budeš odkázaný na kaše a slamky, tvrdí expert

Zubná starostlivosť na Slovensku je čoraz častejšie vnímaná ako luxus, nie ako bežná súčasť zdravotnej starostlivosti. Kým v prípade iných ochorení máme nárok na bezplatné vyšetrenia či operácie, pri stomatológii pacient často siaha hlboko do vlastného vrecka – aj keď má zdravotné poistenie.

Systém financovania a dostupnosť zubárov

• Ako je nastavený systém financovania zubnej starostlivosti cez verejné zdravotné poistenie?
• Prečo je v zubnej oblasti také nízke krytie zo strany poisťovní?
• Ktoré skupiny populácie sú najzraniteľnejšie z hľadiska k prístupu k zubnej starostlivosti?
• Ako zubár vníma aktuálny stav starostlivosti na Slovensku?
• Čo by podľa neho pomohlo systém zefektívniť a sprístupniť bežným ľuďom?

Ako je aktuálne nastavený systém financovania zubnej starostlivosti cez verejné zdravotné poistenie? 

Na Slovensku je financovanie zubnej starostlivosti upravené zákonom o rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý určuje, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia. Tento princíp bol zavedený počas jedinej komplexnej reformy zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006, ktorú pripravili Rudolf Zajac a Peter Pažitný.

V rámci reformy bolo prijatých sedem kľúčových reformných zákonov a systém bol nastavený tak, aby umožnil zadefinovanie nároku pacienta, teda rozsah medicínskych služieb, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. 

Rozsah hradenej starostlivosti neurčujú zdravotné poisťovne, ale štát prostredníctvom regulátora – konkrétne Ministerstva zdravotníctva SR a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dohliada nad tým, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala lege artis (podľa zákona, pozn. red.).

To platí aj pre stomatologickú starostlivosť, ktorá je hradená podľa zákonom stanovených podmienok. Pacient má teda nárok na úhradu základnej stomatologickej starostlivosti, no niektoré úkony – napríklad bielenie zubov alebo iné estetické zákroky – nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. 

Dôležité je však splniť podmienku preventívnej prehliadky: ak pacient absolvuje raz ročne preventívnu zubnú prehliadku, z verejného zdravotného poistenia má následne hradené napríklad ošetrenie zubného kazu. 

Prečo je v zubnej oblasti také nízke krytie zo strany poisťovní, najmä v porovnaní s inými odbormi medicíny? 

Dôvodom, prečo je krytie zubnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia na Slovensku limitované, je predovšetkým obmedzený objem verejných zdrojov. Žiadna krajina na svete, samozrejme, vrátane Slovenska, nie je natoľko bohatá, aby si mohlo dovoliť hradiť všetko každému – a zdravotná starostlivosť je čoraz nákladnejšia. Dopyt po nej stále rastie, ľudia sa dožívajú vyššieho veku a zároveň prežívajú dlhšie obdobie života v relatívnom zdraví, čo zvyšuje tlak na verejné financie. 

Zubná starostlivosť je vnímaná ako oblasť, kde je priestor na vyššiu mieru spoluúčasti pacienta. Je to názorne vidieť práve v stomatológii, ktorá slúži ako príklad viaczdrojového financovania – teda kombinácie verejných a súkromných výdavkov. Kým liečba onkologických ochorení je plne hradená z verejných zdrojov, stomatológia „len“ čiastočne. Všetko v zdravotníctve je otázkou priorít a financií – a tie sú limitované. 

Často sa porovnávame s Českou republikou, ktorá však do systému reálne vkladá viac peňazí, najmä pokiaľ ide o platby za poistencov štátu. Navyše, český zdravotný systém je efektívnejší a kvalitnejší, a preto sa porovnanie s ním stáva čoraz menej relevantným. Z hľadiska efektivity zdravotníctva sú nám dnes bližšie skôr krajiny ako Rumunsko. 

Aké dôsledky má podľa vás tento model pre sociálne slabších ľudí? 

V princípe platí, že stav chrupu nezávisí len od financií, ale aj od návykov a prevencie. Či ide o bohatšieho alebo chudobnejšieho človeka – ak si pravidelne neumýva zuby, nepoužíva medzizubné kefky, nite, nechodí na dentálnu hygienu a vynecháva preventívne prehliadky, jeho chrup bude v horšom stave. 

Samozrejme, realitou zostáva, že nemáme na všetko. Nie každý si môže dovoliť všetky nadštandardné zákroky v stomatológii. Verejné zdravotné poistenie však poskytuje štedré krytie, a to nielen pre akútne prípady – nie však pre estetické výkony. Na druhej strane, ak človek pravidelne absolvuje preventívnu prehliadku, má aj v súčasnom systéme relatívne slušné krytie stomatologickej starostlivosti. 

Ktoré skupiny populácie považujete za najzraniteľnejšie z hľadiska prístupu k zubnej starostlivosti? 

Samozrejme, sociálne slabší ľudia sú vo všeobecnosti ohrozenejší, no za najzraniteľnejších možno považovať najmä tých, ktorí si pravidelne neumývajú zuby a neabsolvujú preventívne prehliadky. Pokiaľ človek dbá na základnú dentálnu hygienu a chodí na preventívne prehliadky, má následne zabezpečené aj krytie zo zdravotného poistenia. 

Mohlo by pomôcť zavedenie systému „zubného pripoistenia“ podobne ako v niektorých západných krajinách? 

Nepoznám západnú krajinu, kde by existovalo pripoistenie výlučne na zuby. Systém pripoistenia ako taký by však mal existovať. Aby to bolo možné, musíme najskôr jasne definovať rozsah zdravotnej starostlivosti – ktorá je hradená, čiastočne hradená alebo nehradená z verejného zdravotného poistenia. Až potom sa dá zmysluplne hovoriť o pripoistení. 

Do úvahy pritom vstupuje poistná matematika – teda otázka, či by bolo pre komerčné a zdravotné poisťovne vôbec rentabilné zuby pripoistiť. Estetické zákroky sa poisťujú len málokedy. Napríklad Holandsko má jeden z najzaujímavejších modelov poistenia, ale aj tam platí, že ak by pripoistenie zahŕňalo aj estetiku, automaticky by vzrástla spotreba zdravotnej starostlivosti. 

Pripoistenie však musí byť ziskové. Často sa hovorí, že zisk je zlý, ale strata je len negatívny zisk. Ak systém generuje stratu, nemôže platiť faktúry, sociálne odvody ani dodávateľov. Problém slovenského zdravotníctva teda nie je zisk – ale strata. 

Aké systémové alebo trhové riešenia by mohli zlepšiť dostupnosť zubného lekára mimo veľkých miest? 

Na Slovensku máme mimoriadne dobrú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo sa týka nemocníc – máme ich približne sto, čo je na päťmiliónovú krajinu veľmi veľa. V skutočnosti nie je potrebné stavať ďalšie nemocnice, ale skôr rušiť tie, ktoré sú nadbytočné. Problém však nie je v nemocničnej, ale v ambulantnej sfére. Ambulantná zdravotná starostlivosť, do ktorej spadá aj stomatológia, zabezpečuje až 60 % z celkového objemu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. 

Z toho vyplýva, že je potrebné pracovať na čo najlepšom pokrytí práve v oblasti ambulantnej starostlivosti. Nie je nutné, aby zubári pôsobili priamo v každej obci. Zubár si otvorí ambulanciu tam, kde sa dokáže uživiť. 

Viete si predstaviť nejaký zásah štátu, ktorý by motivoval zubárov prijať viac pacientov na zmluvné ošetrenie? 

Neviem si predstaviť žiaden zásah štátu v akejkoľvek sfére, ktorý by zubárov motivoval. Štát ich jednoducho nedokáže motivovať a podľa mňa by nemal takmer nikdy zasahovať. 

Ako podľa vás budú zdravotné poisťovne v najbližších rokoch pristupovať k financovaniu zubnej prevencie a poskytovaniu benefitov pre poistencov? 

Domnievam sa, že objem preplácaných výkonov sa skôr zníži. Slovenská populácia výrazne starne a minulý rok sa narodilo historicky najmenej detí. Vzhľadom na demografický vývoj bude čoraz náročnejšie financovať rozsiahlu zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov. Z tohto dôvodu predpokladám, že sa rozsah benefitov a preventívnych výkonov hradených z verejného zdravotného poistenia bude postupne zužovať. 

Zmení sa prístup k financovaniu stomatológie v najbližších 5 až 10 rokoch? 

Napredujeme – a to naprieč celým zdravotníctvom. Dostupnosť je naozaj dobrá, rovnako aj kvalita poskytovanej starostlivosti. Do budúcna však bude zrejme narastať problém ceny. Dá sa očakávať, že fenomén zdravotnej turistiky bude čoraz výraznejší. Zubári sa tomu logicky bránia a upozorňujú aj na riziká, no faktom je, že ľudia si čoraz častejšie nechávajú robiť zuby v zahraničí – napríklad v Gruzínsku či na Ukrajine, kde sú nižšie náklady na pracovnú silu. 

Ľudia si teda budú zdravotnú starostlivosť nakupovať v zahraničí, čo nie je nič negatívne – ide o konkurenčné podnikateľské prostredie. A rovnako ako v iných odvetviach, aj stomatológovia budú musieť zápasiť o svojho klienta cenou, kvalitou a prístupom. 

Viete vyslať odkaz ľuďom, ktorí dnes odkladajú návštevu zubára pre vysoké náklady? 

Na zubnej starostlivosti sa neoplatí šetriť, pretože odkladanie problémov vedie len k ich zhoršeniu – a tým aj k vyšším nákladom v budúcnosti. Ak sa o zuby nestaráte priebežne, môže to skončiť tak, že budete odkázaní na kašovitú stravu a kúpu slamiek.  

Zuby sú skvelým príkladom oblasti, kde vieme stav svojho zdravia výrazne ovplyvniť vlastným prístupom – pravidelným čistením, používaním medzizubných kefiek, dentálnej nite a dochádzaním na preventívne prehliadky. 

Ako by ste opísali aktuálny stav zubnej starostlivosti na Slovensku? 

Myslím si, že zubná starostlivosť na Slovensku je na veľmi dobrej úrovni, aj v rámci európskych štandardov. Dá sa tu dostať kvalitné ošetrenie aj mimo veľkých miest. V minulosti bolo ordinácií málo, rovnako aj röntgenov, dnes má však röntgen takmer každá ambulancia, čo nám umožňuje lepšiu diagnostiku. Operačné mikroskopy, ktoré boli kedysi výsadou miest ako Praha alebo Bratislava, sú už bežne dostupné aj v okresných mestách či dokonca na dedinách.

Zlepšuje sa aj materiálové a prístrojové vybavenie a s tým ide ruka v ruke aj vyššia úroveň vzdelávania. Kurzy sú dostupnejšie, veľa informácií sa dá získať aj online, nemusíme už cestovať do zahraničia. Sociálne siete navyše prepájajú zubárov, vďaka čomu si vieme vymieňať skúsenosti a spoločne riešiť zložitejšie prípady. 

Vnímate, že zubná starostlivosť sa stala pre mnohých ľudí nedostupným luxusom? 

Na jednej strane to tak vnímam – zubná starostlivosť je drahá. Na druhej strane však vidím, že veľa ľudí si kupuje veci, ktoré reálne nepotrebujú a potom im na zdravie nezostáva. 

Zdravotnícke výkony vo všeobecnosti sú drahé, nielen tie zubné. Je to tak nielen u nás, ale aj v iných krajinách ako Poľsko, Maďarsko či Chorvátsko. Zubná starostlivosť patrí k tým najdrahším oblastiam medicíny. Je to otázka priorít. 

Samozrejme, sú aj skupiny ľudí, a nie je ich málo, ktorí si nedokážu zabezpečiť ani základné veci ako bývanie či jedlo. Tí majú úplne iné problémy, a zubár je pre nich neraz až posledná možnosť. Ak ich bolí zub, väčšinou sa jednoducho vytrhne, lebo nemajú čas, priestor ani financie na drahšiu terapiu, ktorá by zub zachránila. 

Prečo je u nás ošetrenie často také drahé aj pri poistení? 

Ľudia si často neuvedomujú, koľko stojí zdravotná starostlivosť, pretože v klasickej nemocnici im účet nikto nevystaví. Keby však videli, že len jeden deň na nemocničnom lôžku stojí nad 400 eur, boli by prekvapení. Zubné ošetrenie sa zdá drahé hlavne preto, že tú sumu pacient platí priamo a vidí ju okamžite.  

Čo sa týka cien pri poistení, veľa ľudí si myslí, že zmluvný zubár je výrazne lacnejší ako ten, ktorý nemá zmluvu s poisťovňou. V praxi je ten rozdiel len v desiatkach eur, nie v násobkoch. Je to preto, že poisťovňa neprepláca celý zákrok, len naň prispieva. Ak napríklad výplň stojí 100 eur, poisťovňa môže prispieť sumou okolo 25 eur. Pacient teda u zmluvného lekára zaplatí 75 eur, zatiaľ čo u nezmluvného celých 100. 

Ktoré zákroky sú najčastejšie hradené pacientmi z vlastného vrecka? 

Pacienti platia takmer za všetko, či už idú k zmluvnému alebo nezmluvnému zubárovi. Rozdiel je v tom, že u zmluvného zaplatia menej, u nezmluvneného zvyčajne viac. Úplne bezplatná zubná starostlivosť na Slovensku prakticky neexistuje. Hoci niektoré výkony sú hradené poisťovňou, ide len o veľmi obmedzený počet zákrokov. 

Ako hodnotíte pokrytie zubnej starostlivosti zo strany poisťovní? 

Podľa mňa je pokrytie zo strany poisťovní dostatočné, aj keď viem, že verejnosť to často vníma inak. Je to paradoxná situácia, pretože pri obvodovom systéme ma každý pacient s trvalým pobytom na Slovensku od poisťovne prideleného zazmluvneného zubára. Ak ho však z nejakého dôvodu nemajú, každý kraj zriaďuje určitý typ zubnej pohotovosti, kde problém vyriešia definitívne vytrhnutím zubu alebo utlmila bolesť, no definitívne musí pacient tento zub riešiť niekde inde. 

Koľko pacientov denne odmietne ošetrenie alebo ho odloží pre cenu? 

Neviem povedať presné číslo, pretože mi to pacienti hneď nepovedia. Niekedy len povedia, že si to rozmyslia alebo že sa ozvú, a už sa neozvú. Nevediem si štatistiku o tom, koľkí sa takto rozhodnú. 

Určite sa to však deje. Ľudia majú svoje priority. Sú aj takí, ktorí si vopred nastavia rozpočet a chcú si ošetrenie rozložiť na etapy počas roka. Vidím aj prípady, kde má pacient na ošetrenie objektívne dosť peňazí, ale aj tak začne váhať. A naopak, prídu ľudia, pri ktorých si myslím, že si to nemôžu dovoliť, no napriek tomu povedia, že idú do toho – často sú to bežní ľudia, ktorí si na to buď odložili, alebo je to pre nich splnenie sna. 

V ktorých regiónoch Slovenska je dostupnosť zubárov najhoršia? 

Ťažko povedať, pretože dostupnosť zubárov sa v posledných rokoch výrazne zlepšila. Pomohlo aj to, že po vypuknutí vojny na Ukrajine prišlo na Slovensko veľa ukrajinských zubárov, ktorí posilnili kapacity. Zároveň sa veľa Slovákov po štúdiu v Česku vracia späť a začína tu pracovať. Z môjho pohľadu je dostupnosť dobrá. Možno by sa nejaké horšie oblasti našli na východe, ale ani tam to už nemusí byť také zlé.  

Na Slovensku funguje aj tzv. dentálny turizmus – ľudia zo severu chodia do Poľska, z juhu na Maďarsko a z východu na Ukrajinu, keď ovládajú jazyk alebo hľadajú lacnejšiu alternatívu. Alebo sa dnes organizujú komerčné výlety dentálnej turistiky do Turecka ci Srbska. Do Česka Slováci väčšinou nechodia za zubármi, lebo ceny sú porovnateľné. Ak tam niekto ide, tak väčšinou preto, že tam pracuje alebo to má bližšie autom. 

Zmenila sa za posledné roky klientela vašej ambulancie? 

Nemyslím si, že by sa nejako výrazne zmenila. Keď som začínal, nemal som žiadnych pacientov. Tí, ktorí prišli vtedy, so mnou väčšinou zostali a chodia pravidelne, napríklad raz ročne na preventívnu prehliadku. Samozrejme, priebežne pribúdajú aj noví pacienti, ale to jadro tých pôvodných zostáva. Nepociťujem, že by sa klientela nejako rapídne obmenila. 

Vnímate tlak na odchod zubárov do súkromnej sféry alebo do zahraničia? 

Tu je veľké nedorozumenie, pretože väčšina zubárov, ktorí majú vlastnú prax, sú už v podstate súkromníci. Štátny zubár, teda taký zamestnanec v nemocnici, ktorý by robil výplne alebo ošetroval kanáliky, je dnes skôr výnimka – väčšinou sú to maxilofaciálni chirurgovia (špecialisti, ktorí sa zaoberajú chirurgiou ústnej dutiny, čeľustí a tváre, pozn. red.). Väčšina zubárov má vlastnú živnosť alebo s.r.o., takže sú súkromníci, či už majú zmluvu s poisťovňou, alebo nie. 

Čo sa týka odchodu do zahraničia, ten sa v súčasnosti nekoná. Skôr sa stáva opak – slovenskí študenti, ktorí študujú v Česku, sa vracajú späť na Slovensko. Výnimky, že niekto odíde do Holandska, Francúzska alebo Španielska, sú skôr ojedinelé. Do Nemecka či iných krajín odchádza veľmi málo, najmä kvôli jazyku a tiež preto, že podmienky na Slovensku nie sú zlé. 

Čo by podľa vás pomohlo systém zefektívniť a sprístupniť bežným ľuďom? 

Dobré bolo, keď poisťovne ponúkali benefity, ktoré však neskôr zrušili a teraz ich len postupne obnovujú v obmedzenej forme. Najdôležitejšia je dentálna hygiena a prevencia, ktorá by mala byť platená. Iné krajiny už pochopili, že prevencia je omnoho lacnejšia ako riešenie problémov neskôr, a preto na ňu kladú dôraz.

Myslím si, že deti na základných školách by mali mať pravidelné dentálne hygienické ošetrenia zdarma, ktoré by financoval štát alebo poisťovňa. To by podľa mňa prinieslo najväčší efekt. 

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory