Pokuty za 400 000 eur: Štát pritvrdil voči fiktívnym živnostníkom, rozhodujú tieto kritériá

Na papieri podnikáš, vystavuješ faktúry a pracuješ na živnosť. V skutočnosti však každý deň plníš pokyny nadriadeného, firma ti prideľuje úlohy a musíš vysvetľovať napríklad aj to, prečo si meškal do práce. Aj takto môže vyzerať takzvaná fiktívna živnosť, voči ktorej štát od začiatku roka 2026 sprísnil pravidlá.

Najnovšie údaje ukazujú, že inšpektori práce takéto prípady na Slovensku naďalej odhaľujú. Od začiatku roka do 15. októbra 2026 identifikovali 118 nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov v 58 zamestnávateľských subjektoch. Vyplýva to z údajov, ktoré redakcii Startitup poskytlo tlačové oddelenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR).

Nejde pritom o konečný počet všetkých prípadov za sledované obdobie. Rezort upozornil, že štatistika zahŕňa iba právoplatne ukončené inšpekcie práce v roku 2026.

Kto je fiktívny živnostník a ako ho spoznáš?

„Pri kontrolách je typickým znakom takzvanej fiktívnej živnosti situácia, keď osoba síce formálne vystupuje ako živnostník, ale v skutočnosti pracuje za podmienok, ktoré zodpovedajú zamestnaneckému vzťahu,“ vysvetlilo pre Startitup tlačové oddelenie MPSVR SR.

Fiktívna živnosť, známa aj ako švarcsystém, je aj vtedy, keď ti firma určuje pracovný čas, prideľuje úlohy, kontroluje prácu alebo vyžaduje vysvetlenie neprítomnosti. 

Pozornosť inšpektorov púta aj spôsob odmeňovania: „Živnostník pravidelne fakturuje obchodnému partnerovi sumu, ktorá sa zvyčajne odvíja od odpracovaného času. Zároveň mu nevznikajú žiadne náklady na výrobné prostriedky, materiál ani prevádzku. Jeho príjem v súvislosti s podnikaním zodpovedá hrubej mzde zamestnanca,“ vysvetľuje ministerstvo. 

Samotná pravidelná fakturácia však ešte automaticky neznamená porušenie zákona. Inšpektori posudzujú skutočný charakter pracovného vzťahu a jednotlivé znaky závislej práce.

„Pri posudzovaní, či ide o závislú prácu, je dôležité aj to, kto nesie zodpovednosť za výsledok práce. V prípade fiktívnej živnosti zaň voči tretím osobám nezodpovedá samotný živnostník, ale jeho obchodný partner, keďže práca sa vykonáva v mene zamestnávateľa,“ objasnilo ministerstvo pre Startitup. 

Pokuty sa blížia k 400-tisíc eurám

Najnovšie čísla ministerstva ukazujú aj finančnú stránku kontrol. Za nelegálne zamestnávanie prostredníctvom fiktívnych živností dosiahla celková výška navrhnutých sankcií k 15. októbru 2026 sumu 396 500 eur.

Dôležité je rozlišovať medzi navrhnutými a právoplatne uloženými pokutami. Uvedená suma predstavuje návrhy sankcií, nie nevyhnutne peniaze, ktoré už firmy štátu zaplatili. Rezort zároveň prezradil, aká bola najvyššia právoplatne uložená pokuta v tomto roku.

„Najvyššia právoplatne uložená pokuta za fiktívne živnosti bola v období od januára do 15. októbra 2026 vo výške 15 000 eur a týkala sa nelegálneho zamestnávania 11 živnostníkov súčasne u jedného zamestnávateľa,“ uviedlo ministerstvo.

Ešte väčší prípad zaznamenali inšpektori v predchádzajúcom roku. V roku 2025 odhalili u jedného zamestnávateľa až 21 nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov. Ministerstvo však v odpovediach neuviedlo názvy konkrétnych spoločností ani odvetvia, v ktorých tieto prípady odhalili.

Prečo štát bojuje proti fiktívnym živnostiam?

Dôvodom nie sú iba peniaze, ktoré štát stráca na daniach a odvodoch. Problém sa týka aj samotných pracovníkov. Človek, ktorý vykonáva závislú prácu na živnosť, totiž nemá automaticky rovnaké pracovnoprávne nároky ako zamestnanec. Môže tak prichádzať o platenú dovolenku, ochranu pri skončení pracovného pomeru či odstupné.

Rozdiely sa môžu prejaviť aj v sociálnom zabezpečení a budúcich dôchodkových nárokoch. Ako sme už informovali v predchádzajúcom článku, štát v minulosti odhadoval ročné straty spojené s fiktívnymi živnosťami až na 648 miliónov eur. V rámci pripravovaných opatrení sa zároveň počítalo s postupným presunom približne 35-tisíc ľudí zo živností do riadnych pracovných pomerov.

Ide však o staršie odhady, nie o výsledky kontrol za rok 2026. Ministerstvo práce v aktuálnom stanovisku zdôrazňuje, že sprísnenie pravidiel nemá slúžiť predovšetkým na vyberanie pokút.

„Cieľom tohto opatrenia nie je vyberať čo najviac pokút, ani plniť štátny rozpočet prostredníctvom sankcií. Cieľom je dosiahnuť, aby zamestnávatelia dodržiavali zákon a aby pracovníci neboli pripravovaní o svoje pracovnoprávne a sociálne nároky,“ uviedlo MPSVR SR.

Prísnejšie kontroly už podľa ministerstva prinášajú výsledky

Rezort práce tvrdí, že opatrenia zamerané na odhaľovanie fiktívnych živností začínajú prinášať pozitívne výsledky. Odvoláva sa pritom aj na jesennú správu Národnej banky Slovenska o ekonomickom a menovom vývoji za rok 2026.

Podľa interpretácie ministerstva mohlo sprísnenie kontrol pracovnoprávnych predpisov prispieť k tomu, že časť ľudí, ktorí predtým pracovali na živnosť, prešla do riadneho zamestnaneckého pomeru. Tento presun mohol následne podporiť rast počtu zamestnancov.

„Vývoj môže mať pozitívny vplyv na ekonomiku, najmä prostredníctvom vyšších príjmov z daní a odvodov, čo má pozitívny vplyv na verejné financie a prispieva k ich dlhodobej stabilite,“ uviedol rezort.

Ministerstvo však neposkytlo konkrétny počet živnostníkov, ktorí v dôsledku sprísnenia pravidiel skutočne prešli do zamestnaneckého pomeru. Z dostupných údajov preto nemožno určiť, koľko pracovných vzťahov sa už podarilo zmeniť ani aké dodatočné príjmy tieto opatrenia priniesli štátnemu rozpočtu.

Najnovšie zistenia napriek tomu ukazujú, že fiktívne živnosti zostávajú aktuálnym problémom slovenského pracovného trhu. Pre firmy predstavujú riziko vysokých sankcií, zatiaľ čo pracovníci môžu pre nesprávne nastavený pracovný vzťah prichádzať o zákonnú ochranu, ktorá by im ako zamestnancom patrila.