Polárny vortex doznieva, no na Európu sa valí „posledné otepľovanie“. S počasím poriadne zamáva

Planéta Zem je domovom neustále sa meniaceho atmosférického systému, ktorý ovplyvňujú rôzne prepojené faktory. Jedným z fenoménov, ktorý má kľúčový vplyv na tvorbu počasí po celom svete, je takzvané „posledné otepľovanie“. Práve tento meteorologický jav „rozbije“ už čoskoro počasie v celej Európe, varuje portál Severe Weather Europe.

Tento jav, spojený s rozpadom polárneho vortexu a otepľovaním stratosféry nad polárnymi oblasťami, predstavuje dôležitý prechod zo zimy na jar v horných vrstvách atmosféry. O polárnom vortexe sme ťa informovali začiatkom februára. Vír „zavítal“ do Európy už v polovici mesiaca, čím spôsobil výkyvy teplôt vo viacerých oblastiach.

Čo je „posledné otepľovanie“?

Pri poslednom otepľovaní dochádza k výraznej zmene počasia, najmä tým, že ovplyvňuje správanie polárneho víru a prúdenia vetra. 

Jedným z hlavných efektov posledného otepľovania je potenciál pre teplejšie počasie, než je obvyklé na obdobie začiatku jari. K tomu všetkému prispieva aj rozpad vortexu.

Okrem toho môže prispieť k pokračovaniu existujúcich vzorcov počasia, ako sú nestabilné, upršané a chladnejšie podmienky, k čomu prispieva aj atmosférický tlak.

Predpovede naznačujú, že v marci bude v Spojených štátoch chladnejšie a nestabilnejšie počasie, zatiaľ čo Európa by mala pokračovať v podobnom počasí ako v posledných týždňoch, teda vo „všehochuti“.

Počasie v strednej Európe

Súčasné predpovede naznačujú nadpriemerne teplé počasie v mnohých častiach Európy, vrátane územia Slovenskej republiky a okolitých štátov.

Stredná Európa by mohla zažiť pokračovanie chladnejšieho a nestabilného „počasného“ vzoru, s potenciálnym zvýšením zrážok a chladnejšieho vzduchu v niektorých oblastiach.

Tento jav tiež naznačuje potenciálnu nízkotlakovú oblasť, ktorá sa rozširuje z hlavného jadra polárneho vortexu. V závislosti od toho, kedy príde chladnejší vzduch a hladine vlhkosti, môže otepľovanie vyvolať aj nezvyčajné jarné sneženie v horských oblastiach. Táto správa možno poteší nadšencov lyžovania, ale na presné predpovede je ešte príliš skoro.

Hrozí doba ľadová?

Nedávno sme ťa informovali o nie zrovna pozitívnych predpovediach meteorológov ohľadom blízkej budúcnosti. V dôsledku kolapsu Atlantického meridionálneho obrátenia cirkulácie (AMOC), ktoré je kľúčové pre reguláciu počasia a klímy v Severnej Amerike, Európe a Afrike, by mohla nastať nová doba ľadová.

Strávila som deň s vizážistkou zosnulých. Nečakala som, že z krematória odídem nadšená

Zvýšený prítok sladkej vody z topiacich sa ľadovcov by mohol tento prúd priviesť k budúcemu kolapsu, čo by malo lokálne aj globálne dôsledky.

Podľa modelových simulácií by mohlo dôjsť k prudkému poklesu teplôt, ktorý by zasiahol Európu rýchlejšie, než sa očakávalo. Vedci varujú, že existuje pravdepodobnosť, že by sa to mohlo stať už do roku 2050.

Očakáva sa, že teploty by mohli klesnúť o približne 7 °C za desaťročie. To by spôsobilo extrémne klimatické zmeny, ako je expanzia arktického ľadu smerom na juh, alebo zvýšenie teplôt na južnej pologuli. Môžu nastať aj zmeny v globálnych zrážkových vzoroch a poškodenie Amazonského pralesa.

Tieto potenciálne klimatické zmeny by mali vážne dôsledky nielen na klímu, ale aj na európsku ekonomiku, poľnohospodárstvo a spoločnosť ako celok. Zvýšená frekvencia extrémneho počasia, ako sú silné mrazy a búrky, by mohla mať za následok výrazné straty v poľnohospodárskej produkcii. Hospodárske a sociálne následky by mohli viesť k nestabilite a krízam.