Politológ Lenč: Zákon o mimovládkach je „paródiou“. Keby neexistoval, bolo by to lepšie

Novelu zákona o mimovládnych organizáciách predložila koaličná SNS ešte minulý rok a do druhého čítania ju poslanci posunuli 30. apríla 2024. Návrh bol schválený 16. apríla 2025 s počtom hlasov 76. Zmeny, ktoré má tento zákon priniesť, spočívajú v povinnosti vypracúvať výkaz o transparentnosti, zverejňovaní osobných údajov darcov a členov orgánov, ale aj zvýšenej administratívnej záťaži.

Navrhované zmeny zahŕňajú aj označovanie organizácií, ktoré prijímajú financie zo zahraničia presahujúce 5 000 eur ročne, ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Návrh tiež počíta s možnosťou nedobrovoľného zrušenia organizácie pri nesplnení zákonom stanovených povinností.

V dôvodovej správe sa uvádza, že v prípade nedodržania povinností transparentnosti zo strany organizácie môžu očakávať pokutu vo výške 1 000 eur. V prípade, že nedôjde k náprave, uloží opätovnú pokutu až do 10 000 eur, a v prípade, že v určenej lehote nedôjde k náprave, uloží pokutu aj opakovane. Výkaz organizácie povinne zverejnia vo verejnej časti registra účtovných závierok. Ministerstvo financií vzor výkazu ustanoví opatrením. Píše TV JOJ. 

Opozičné strany sa proti tomuto zákonu ostro ohradili. Progresívne Slovensko vyjadrilo nesúhlas. Strana podala návrh na Ústavný súd SR, pretože zákon podľa nich porušuje základné demokratické princípy a ľudské práva – a to najmä právo na súkromie. S novelou zákona nesúhlasí ani SaS.

Vyjadrili nesúhlas

Svoj nesúhlas vyjadrili aj viaceré neziskové organizácie vrátane Komory mimovládnych a neziskových organizácií. Upozorňujú na to, že zákon môže byť v rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami o ľudských právach.

Pellegrini sa však vyjadril, že po dôkladnom preštudovaní nevidí dôvod nazývať spomínaný zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov. Pripomína aj to, že v aktuálnom texte zákona sa žiadne mimovládne organizácie nenazývajú zahraničnými agentmi a zákon nie je v rozpore s ústavou. Informovala TASR.

Podľa prezidenta má verejnosť právo vedieť, ako sa tieto organizácie financujú. To obzvlášť v čase, keď sa takáto transparentnosť čoraz viac vyžaduje aj od politikov.

Súčasný návrh zákona je skôr „paródiou“ na ruský zákon, tvrdí Lenč

Na otázky, ktoré sa týkajú nového zákona o mimovládnych organizáciách, nám odpovedal politológ Jozef Lenč z Filozofickej fakulty UCM v Trnave. Zákonu o mimovládnych organizáciách prischla nálepka „ruský zákon“, ktorú jej dala občianska spoločnosť.

Politológ tvrdí, že sprvu bolo toto pomenovanie opodstatnené. „Pôvodná verzia návrhu zákona z pera poslanca Lučanského vykazovala známky, že bola kreovaná v štáte, ktorý sa ani netvári byť demokraciou. Avšak súčasná výrazne zmenená podoba zákona je skôr „paródiou“ na ruský zákon,“ uviedol pre Startitup Lenč.

Šanca, že Kyjev získa späť Ruskom okupované regióny, je prakticky nulová, tvrdí analytik (ROZHOVOR)

Ako ďalej tvrdí, niektorým mimovládnym organizáciám môže spôsobiť problémy týkajúce sa administratívnych povinností. „Môže byť, že niektoré mimovládne organizácie prestanú vykonávať svoju činnosť. No domnievam sa, že aktuálna podoba zákona nebude mať tak fatálne následky na občiansku spoločnosť, ako by mala pôvodne predkladaná verzia zákona.“

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa vyjadril, že zákon spôsobí obmedzenie práva slobodne sa združovať a môže prispieť k všeobecnej nedôvere voči neziskovým organizáciám. Lenč uviedol, že snaha o obmedzenie nezávislých hlasov v spoločnosti, najmä zo strany organizácií, ktoré kritizujú vládu, tam zjavne bola. 

„Otázne je, či výsledná podoba zákona bude mať ten vplyv. V každom prípade sa súčasná vláda rôznymi inými rozhodnutiami snaží vyrovnať s tými, ktorí ju kritizujú, a postupne oslabovať občiansku spoločnosť na Slovensku,“ dodal.

Expert zároveň tvrdí, že ak by bol zákon naozaj takým, ako sa zo strany vlády prezentoval, mohol by mať aj pozitívny vplyv na spoločnosť. „Teda, že by mal riešiť otázku lobingu a posilnil by transparentnosť, tak by sme mohli zvažovať jeho pozitívny prínos pre spoločnosť. Lenže ani jedno z uvedeného sa nenaplnilo. V aktuálnej podobe je to skôr paródia na zodpovednú legislatívu, ktorá (súc značne obmedzene) bude skôr škodiť, než pomáhať.“

Na otázku, či existuje nejaká alternatíva k zákonu, ktorá by bola menej škodlivá pre mimovládne organizácie, ktoré napríklad často zastupujú štát tam, kde zlyháva, odpovedal: „V kontexte toho, čo sa prijalo a aká bola situácia predtým, domnievam sa, že lepšou alternatívou by bolo, ak by žiaden zákon nebol.“

Zároveň si myslí, že spomínaný zákon bude na Slovensku platný nejaký čas, prípadne, že po čase bude „hodený do koša“ alebo sa naň zabudne. Súčasne nevylučuje, že nové legislatívne zmeny a vystupovanie politikov proti mimovládnym organizáciám môžu znížiť u ľudí dôveru voči nim. 

„Kde je vôľa, tam je cesta. Ergo v prípade, že vládna koalícia bude na tomto intenzívne pracovať, tak sa tak nakoniec môže stať,“ uzavrel.

Čítajte viac z kategórie: Politika