Poľsko chce od Česka späť svoje územie. 65-ročný dlh chcú riešiť hneď po voľbách

Poľská vláda plánuje po českých parlamentných voľbách otvoriť otázku tzv. „územného dlhu“. Ide o 368 hektárov pohraničného územia, ktoré podľa Poľska nespravodlivo pripadlo Československu v 50. rokoch minulého storočia.

Poľsko sa chystá požadovať od Českej republiky vrátenie časti pohraničného územia. Podľa informácií poľského denníka Fakt chce poľská vláda začať príslušné rokovania krátko po českých parlamentných voľbách, ktoré sa konajú 3. a 4. októbra. Poľskí diplomati sa údajne rozhodli počkať na výsledky volieb, aby táto citlivá téma nebola zneužitá v predvolebnej kampani.

Historické pozadie sporu

Spor o územie má svoje korene v roku 1958, keď došlo k zatiaľ poslednej významnej úprave česko-poľských hraníc. Vtedajšie vlády Poľskej ľudovej republiky a Československa sa rozhodli „narovnať“ svoje hranice, pričom Poľsko postúpilo československej strane 1 205,9 hektárov územia, zatiaľ čo Československo darovalo Poľsku iba 837,46 hektárov. Vznikol tak rozdiel 368,44 hektárov, ktorý Poľsko považuje za dlh, ktorý by Česká republika ako nástupnícky štát mala vyrovnať.

Ako uvádza web Polsat News, tento územný spor trvá už viac ako 65 rokov a poľská strana sa ho opakovane snaží vyriešiť. „Poľsko-české konzultácie by sa mali obnoviť na expertnej úrovni. Ich cieľom bude predstaviť stanovisko strán k spôsobu vyrovnania českého územného dlhu a predovšetkým získať od českej strany podrobné informácie o dôvodoch odstúpenia od dohôd z roku 2015,“ cituje Fakt zdroj z poľského ministerstva zahraničných vecí.

Predchádzajúce pokusy o riešenie

K vyriešeniu sporu bola v minulosti zriadená Stála poľsko-česká hraničná komisia. V roku 2015 sa zdalo, že sa problém podarí vyriešiť, keď česká vláda údajne schválila zoznam pozemkov, ktoré mali byť prevedené do Poľska. Išlo o pozemky v obci Biała Woda neďaleko Paczkówa, ako aj pozemky susediace s obcou Bodzanów v obci Głuchołazy.

Poľské úrady vtedy predložili Českej republike návrh dohody o regulácii štátnej hranice. K realizácii dohody však nedošlo, údajne preto, že česká strana tvrdila, že pozemky by mali byť vrátené českej cirkvi, nie Poľsku.

Ďalší pokus o vyriešenie sporu prišiel počas vlády poľského premiéra Mateusza Morawieckeho v roku 2021, ale vtedajší český premiér Andrej Babiš k tejto veci nevydal jasné stanovisko a zmienil iba „medzivládne konzultácie“. Záležitosť tak opäť na päť rokov utíchla.

VOĽBY V ČESKU 2025: ANO hlási suverénnu výhru, Fialova vláda skončí

Súčasná situácia a plány

Podľa informácií českého portálu tn.nova.cz sa teraz poľská diplomacia pod vedením ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského rozhodla, že dokáže v tomto dlhoročnom spore dosiahnuť pokrok. Poľské ministerstvo zahraničných vecí spolu s premiérom Donaldom Tuskom údajne pripravilo akčný plán, ktorý zahŕňa návrh na začatie formálnych rozhovorov s Českou republikou.

Česká strana však zatiaľ nevykazuje známky znepokojenia. „Ide o vec, ktorá sa rieši už niekoľko desiatok rokov a rieši sa priebežne. Pokiaľ sa k tejto veci bude chcieť poľská strana po voľbách vrátiť, nepôjde o nič prelomové,“ uviedol pre tn.nova.cz hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Daniel Drake.

Mariana Wernerová, vedúca tlačového oddelenia českého ministerstva zahraničných vecí, pre Fakt potvrdila, že „rokovania s Poľskom o vyrovnaní tzv. územného dlhu prebiehajú už mnoho rokov“, ale dodala, že ministerstvo „v tejto chvíli nezverejňuje podrobnosti“.

Historický kontext česko-poľských územných sporov

Územné spory medzi Českom a Poľskom nie sú ničím novým. Narušujú vzťahy oboch krajín prakticky od ich znovuzrodenia v roku 1918. Najprv sa týkali predovšetkým Těšínska, kde dokonca dochádzalo k ozbrojeným stretom, neskôr tiež Kladska.

Kurióznou epizódou v novodobých vzťahoch bola poľská „okupácia“ českého územia počas uzavretia vzájomných hraníc v roku 2020 v rámci proticovidových opatrení. Skupina poľských vojakov vtedy nesprávne určila polohu hranice a na čas obsadila časť obce Slezské Rudoltice na Bruntálsku, vrátane tamojšej kaplnky. Po zistení svojho omylu sa však opäť stiahli.

Prieskumy naznačujú, že najväčšiu šancu na víťazstvo v českých parlamentných voľbách má strana bývalého premiéra Andreja Babiša. Nie je však jasné, ako by prípadná zmena vlády v Českej republike mohla ovplyvniť postoj k tejto otázke.

Pre bežných občanov oboch krajín by prípadná úprava hraníc pravdepodobne nemala výrazný praktický dopad, keďže obe krajiny sú členmi Európskej únie a Schengenského priestoru, čo umožňuje voľný pohyb osôb cez hranice. Ide skôr o symbolickú otázku a vyriešenie historickej „krivdy“, ako ju vníma poľská strana.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie