Poobedný „šlofík“ si dvakrát rozmysli. Nie je taký zdravý, ako si myslíš

  • Obľúbený šlofík môže viesť k viacerým zdravotným komplikáciám
  • Mnoho ľudí, ktorí často driemu, to robí kvôli zlému spánku počas noci
spánok
Unsplash/Lux Graves, Tim Durgan
  • Obľúbený šlofík môže viesť k viacerým zdravotným komplikáciám
  • Mnoho ľudí, ktorí často driemu, to robí kvôli zlému spánku počas noci

Nová štúdia ukázala, že ľudia, ktorí často spia, majú väčšiu šancu vyvinutia vysokého krvného tlaku a následnej mŕtvice, informuje CNN.

Podľa klinického psychológa Michaela Grandnera to môže byť spôsobené tým, že hoci samotné zdriemnutie si nie je škodlivé, mnoho ľudí, ktorí často cez deň driemu, to robí kvôli zlému spánku počas noci.

Účastníci štúdie, ktorí si zvykli počas dňa zdriemnuť, mali o 12 % vyššiu pravdepodobnosť vzniku vysokého krvného tlaku a o 24 % vyššiu pravdepodobnosť mŕtvice v porovnaní s ľuďmi, ktorí zdriemnutie si nevyhľadávajú. 

V prípade, že bola osoba mladšia ako 60 rokov, zdriemnutie spôsobilo zvýšenie rizika vysokého krvného tlaku o 20 %. Tieto výsledky boli potvrdené aj po tom, čo vedci vylúčili ľudí s vysokým rizikom hypertenzie ako sú ľudia s cukrovkou 2. typu, existujúci vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, poruchy spánku a ľudí pracujúcich počas noci. Informuje CNN.

American Heart Association nedávno pridala dĺžku spánku k základným ôsmim faktorom pre optimálne zdravie srdca a mozgu.

Ako uvádza Phyllis Zee, riaditeľka Centra pre cirkadiánnu a spánkovú medicínu v Northwestern. University Feinberg School of Medicine v Chicagu, výsledky ukazujú, že zdriemnutie ovplyvňuje výskyt hypertenzie a mŕtvice. 

Dodáva, že ide o mimoriadne dôležité zistenie. Na základe neho by sa totiž mali lekári svojich pacientov pýtať, či počas dňa driemu alebo sú nadmerne ospalí. Následne by mali vyhodnotiť ďalšie podmienky, ktoré prispievajú k potenciálnej zmene rizika kardiovaskulárnych ochorení.

Čím dlhšie, tým horšie

V štúdii boli použité údaje od 360 000 účastníkov, ktorí poskytli informácie o svojich zdriemnutiach britskej Biobanke, veľkej biomedicínskej databáze. Tá sledovala obyvateľov Spojeného kráľovstva od roku 2006 do roku 2009.

Osoby zapojené do štúdie pravidelne poskytovali vzorky krvi, moču a slín a odpovedali na otázky o zdriemnutí. Štúdia sa nezaoberala trvaním spánku, ale jeho frekvenciami. Doktor aj Dasgupta uviedol, že pojem zdriemnutie v štúdii nebol zadefinovaný. 

Vysvetľuje, že hodinový alebo dvojhodinový spánok nie je zdriemnutie. Správnou cestou v prípade nedostatku článku je podľa neho 15 až 20-minútové zdriemnutie v čase poludnia do 14. hodiny.

„Ak trpíte chronickou nespavosťou, nepodporujeme zdriemnutie, pretože vám to berie chuť spať v noci.“

Väčšina ľudí zapojených do štúdie boli fajčiari, ktorí si príležitostne vypili, trpeli nespavosťou a v noci chrápali. Títo ľudia sa označili za nočné sovy. Podľa odborníkov ide o faktory, ktoré môžu ovplyvňovať kvalitu spánku. 

Dasgupta je presvedčený, že zdriemnutie je varovným signálom základnej poruchy spánku u niektorých jedincov. Tie sa zas spájajú so zvýšeným stresom a s hormónmi na reguláciu hmotnosti.

Uvedené problémy môžu viesť k obezite, vysokému krvnému tlaku a cukrovke 2. typu. Podľa odborníka ide o všetky rizikové faktory srdcových chorôb.

Problémom je aj svetlo

Phyllis Zee, riaditeľka Centra pre cirkadiánnu a spánkovú medicínu na Northwestern University Feinberg School of Medicine, stojí za viacerými štúdiami.

Jedna z nich ukazuje, že spánok čo i len len jednu noc pri tlmenom svetle, zvýšil u mladých ľudí hladinu cukru v krvi a srdcovú frekvenciu.

Celý výskum prebiehal v špeciálnom spánkovom laboratóriu. Profesorka Zee a jej tím vzali 20 zdravých ľudí vo veku 20 rokov a nechali ich v laboratóriu stráviť dve noci. Prvú noc spali v zatemnenej miestnosti.

Všetci účastníci štúdie boli napojení na citlivé zariadenia monitorujúce kvalitu spánku. Vedci deklarujú, že všetky údaje mohli byť zhromaždené len s minimálnym rušením spánku vybraných ľudí.

„Nahrali sme mozgové vlny a mohli sme povedať, v akom štádiu spánku sa človek nachádzal. Zaznamenali sme ich dýchanie, srdcovú frekvenciu, EKG a tiež sme im odobrali krv na meranie hladín melatonínu,“ povedala Zee.

Melatonín je hormón, ktorý reguluje cirkadiánny rytmus tela alebo telesné hodiny spánku a bdenia.

Náhodne vybraná časť skupiny spala druhú noc v rovnako tmavom laboratóriu. Druhá skupina naopak spala pri tlmenom svetle, išlo o ekvivalent k „veľmi, veľmi tmavému, zamračenému dňu alebo pouličnému svetlu prichádzajúcemu cez okno,“ povedala Zee.

„V literatúre sa odhaduje, že cez zatvorené viečko do oka sa dokáže dostať 5 až 10 % svetla z prostredia, takže to naozaj nie je veľa svetla.“

Napriek tomu aj takéto, na prvý pohľad zanedbateľné množstvo svetla, vytvorilo u ľudí deficit spánku. Okrem toho bola u účastníkov zaznamenaná vyššia srdcová frekvencia. Svetlo však nebolo dostatočne jasné, aby dokázalo u spiacich ľudí znížiť hladinu melatonínu. 

Zdroje: CNN, Northwestern University Feinberg School of Medicine, Hypertension

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá