Popredná slovenská expertka varuje pred ilúziou AI: Nie je tvoj priateľ, správaj sa k nej ako ku kávovaru

Keď sa Daniela Vacek pred siedmimi rokmi začala zaoberať etikou umelej inteligencie, mnohí ju považovali za futuristku. Dnes je táto téma v centre pozornosti celého sveta. Slovenská filozofka, ktorá pôsobí na Filozofickom ústave SAV a na Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií, patrí medzi priekopníkov v oblasti etiky AI na Slovensku a dokonca získala cenu ESET Science Award v kategórií „Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov“.

V exkluzívnom rozhovore pre Startitup vysvetlila, prečo by sme nemali AI pripisovať ľudské vlastnosti, ako nás ovplyvní v najbližších rokoch a prečo je dôležité, aby za jej konanie niesli zodpovednosť ľudia.

• Ako by mal vyzerať ideálny vzťah medzi človekom a AI?
• Je AI len sofistikovaný nástroj alebo niečo viac?
• Nahradí AI ľudí v pracovnom procese?
• Kde by malo byť použitie AI striktne regulované alebo dokonca zakázané?
• Existuje riziko, že sa AI vymkne ľudskej kontrole?

Od logiky k etike umelej inteligencie

Filozofia zaujala Danielu Vacek už na strednej škole. Na univerzite sa postupne prepracovala od logiky a sémantiky k otázkam zodpovednosti. Nakoniec narazila na fundamentálnu výzvu – kto nesie zodpovednosť za vplyv umelej inteligencie?

„Problémy ohľadom pripisovania zodpovednosti sa dali predvídať už vtedy, ale umelá inteligencia nebola rozšírená v takej miere, ako dnes,“ vysvetľuje Vacek. „Negatívny vplyv umelej inteligencie bol spravidla predmetom hypotetických scenárov, nie bežnou súčasťou života.“

Jej výskum sa stretol spočiatku s rozpačitými reakciami. „Stretla som sa aj s reakciami, ktoré boli slušné, ale v podstate komunikovali, že hľadám problém tam, kde nie je,“ priznáva filozofka. Neskôr však našla podporu najmä na Filozofickom ústave SAV, kde jej kolegovia ochotne spolupracovali na jej výskumných projektoch.

AI nie je osoba, nemá myseľ ani vedomie

Daniela Vacek jasne odmieta antropomorfizáciu umelej inteligencie. „Je to technologicky komplexný nástroj s veľkým potenciálom využitia. Nie je to osoba ani morálny aktér, nerozumie, nemá skutočné intencie, nemá myseľ, nie je to vedomé,“ zdôrazňuje.

Problém podľa nej nastáva, keď AI dávame roly, ktoré v skutočnosti nemôže niesť. „Mám na mysli roly ako priateľ, partner, poradca či terapeut,“ vysvetľuje filozofka.

Na otázku, ako by mal vyzerať ideálny vzťah medzi človekom a AI, odpovedá priamočiaro: „Ideálne by bolo, keby to bol vzťah, aký mám ku svojmu kávovaru, práčke, či notebooku. Nemusím vďaka nim ráno s ledva otvorenými očami mlieť kávu, nemusím prať v potoku či písať články na písacom stroji. Podobne aj umelá inteligencia by mala slúžiť ako užitočný nástroj.“

Ľudské myslenie verzus AI

Jedným z najzásadnejších rozdielov je podľa Vacek to, že ľudia skutočne myslia, zatiaľ čo AI nie. „Keďže sú nám jej výstupy zrozumiteľné, je pochopiteľné a prirodzené, ak za tým chceme vidieť niečo viac a myslíme si, že myslí,“ vysvetľuje.

„Spôsoby, ako myslí človek, a ako napríklad generuje výstup generatívna umelá inteligencia, sú však neporovnateľné – ak by sme sa ich snažili porovnávať, ťažšie by sme hľadali paralely ako rozdiely,“ dodáva.

„Nosila som si so sebou vankúšik, aby som dosiahla na pedále,“ priznala slovenská pilotka Boeingu Andrea

Transformácia práce, nie jej zánik

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory