Posádka Artemis II smeruje do tmy. O pár hodín zmizne za Mesiacom a stratí akýkoľvek kontakt

Misia Artemis II, prvý pilotovaný let k Mesiacu od čias Apollo 17, vstúpila do svojej najnapínavejšej fázy. Posádka práve absolvuje prelet okolo odvrátenej strany Mesiaca, počas ktorého prekoná rekord misie Apollo 13 v najväčšej vzdialenosti človeka od Zeme.

Už o niekoľko hodín zažijú astronauti jeden z najintenzívnejších momentov celej výpravy, uvádza BBC. Štyria členovia posádky, ktorí sa nachádzajú na palube lode Orion, sa totiž ocitnú úplne odrezaní od Zeme, bez signálu a bez kontaktu s riadiacim strediskom.

Spojenie vypadne na 40 minút

K prerušeniu spojenia dôjde vo chvíli, keď sa kozmická loď Orion dostane za odvrátenú stranu Mesiaca. Masívne teleso prirodzene zablokuje rádiový signál medzi posádkou a Zemou. Komunikácia sa tak okamžite preruší na približne 40 minút.

Hoci ide o plánovanú fázu, napriek tomu vzbudzuje rešpekt. Patrí totiž medzi najintenzívnejšie momenty celej misie. Pilot Victor Glover ešte pred štartom pre BBC zdôraznil: „Keď budeme za Mesiacom, mimo kontaktu so všetkými, vezmime to ako príležitosť. Modlime sa, dúfajme a posielajme pozitívne myšlienky a priania, aby sme sa opäť spojili s posádkou.“

Matt Cosby z komunikačného centra Goonhilly zase otvorene priznáva: „Budeme trochu nervózni, keď sa dostane za Mesiac, a potom veľmi nadšení, keď ho znovu uvidíme, pretože budeme vedieť, že sú všetci v bezpečí.“

Podobnú skúsenosť už astronauti zažili. Počas programu Apollo sa strata spojenia objavovala pravidelne. Najznámejší príklad sa týka Michaela Collinsa z misie Apollo 11.

V roku 1969 obiehal Mesiac úplne sám, zatiaľ čo Neil Armstrong a Buzz Aldrin zostúpili na jeho povrch. V okamihu, keď sa jeho modul dostal za odvrátenú stranu, stratil kontakt nielen s nimi, ale aj s riadiacim strediskom. Izolácia trvala približne 48 minút.

Collins sa k tejto skúsenosti vrátil vo svojich memoároch Carrying the Fire. Napísal, že sa cítil „skutočne osamelý“ a „izolovaný od akéhokoľvek známeho života“. Zároveň však zdôraznil, že nepociťoval strach ani úzkosť.

Inžinieri teraz pripravujú orbitálnu komunikačnú infraštruktúru, ktorá obklopí Mesiac a zabezpečí nepretržité spojenie aj s jeho odvrátenou stranou. Takáto sieť odstráni „hluché miesta“, umožní nepretržitý prenos dát, presnejšiu navigáciu aj okamžitú podporu posádok.

Misia Artemis II a jej ciele

Misia Artemis II odštartovala 1. apríla 2026 a predstavuje prvý pilotovaný let k Mesiacu od roku 1972. Posádka počas desaťdňového letu obletí Mesiac bez pristátia. Hlavným cieľom je dôkladné overenie všetkých systémov, ktoré budú nevyhnutné pre budúce misie.

Loď Orion, umiestnená na vrchole nosnej rakety Space Launch System (SLS), musí preukázať, že dokáže bezpečne fungovať vo vzdialenom vesmíre, udržať stabilné životné podmienky pre posádku a zvládnuť extrémne tepelné zaťaženie pri návrate do atmosféry.

Samotná raketa SLS vychádza z technologického dedičstva amerických raketoplánov. Využíva ich motory a pracuje s kvapalným vodíkom ako palivom. Práve táto kombinácia však v minulosti spôsobila viacero komplikácií. Problémy sa nevyhli ani testom tankovania, počas ktorých zaznamenali únik hélia, čo viedlo k posunutiu pôvodného termínu štartu.

Nečakané komplikácie sa vyskytli aj počas samotného letu. Krátko po štarte posádka nahlásila problém s toaletou. NASA 2. apríla uviedla, že astronauti poruchu odstránili a toaletu vrátili do bežnej prevádzky. Následne sa však objavili ďalšie informácie, podľa ktorých inžinieri riešili aj možné upchatie odpadového vedenia, za ktorým mohol stáť ľad.

Na palube Orionu sa nachádza štvorčlenný tím v zložení Reid Wiseman, Victor Glover, Christina Koch a Jeremy Hansen. Všetci pracujú v obmedzenom priestore kapsuly, ktorá ponúka objem približne na úrovni menšieho obytného vozidla.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír