Poznáme len 0,001 % oceánskeho dna. Úplný prieskum by trval stotisíc rokov, tvrdí vedkyňa

Naša modrá planéta skrýva pod svojím povrchom rozsiahly a takmer neprebádaný svet. Nová prevratná štúdia výskumníkov z Ocean Discovery League, Scrippsovho inštitútu oceánografie a Bostonskej univerzity odhalila šokujúci fakt. 

Z obrovského oceánskeho dna pokrývajúceho 66 percent Zeme sme vizuálne zaznamenali len územie veľkosti Rhode Islandu, najmenšieho amerického štátu. Informuje o tom web Science Alert a štúdia uverejnená na portáli Science Advances. 

Čísla, ktoré vyčíslujú našu nevedomosť

Za 67 rokov zaznamenávania hlbokomorských ponorov sme preskúmali medzi 0,0006 a 0,001 percentom hlbokomorského dna. Najoptimistickejší odhad predstavuje len 3 823 štvorcových kilometrov, čo zodpovedá rozlohe o niečo väčšej než Rhode Island alebo približne desatine Belgicka.

Hlavná autorka a vedkyňa skúmajúca oceánske hlbiny Katherine Bellová so svojím tímom zdôrazňuje: „Máme vizuálne záznamy z mizivého percentuálneho podielu hlbokomorského dna, ekosystému, ktorý zahŕňa 66 percent povrchu planéty Zem.“

Tím pripravil názorné vizualizácie, ktoré umiestňujú celkovú preskúmanú plochu morského dna na mapu Spojených štátov aj Belgicka, čím poskytujú jasnejšiu predstavu o našom obmedzenom poznaní.

Situáciu komplikuje aj fakt, že takmer 30 percent týchto vizuálnych prieskumov tvoria čiernobiele, nízkorozlíšené statické snímky z obdobia pred rokom 1980. Zastaralé technológie nám tak ponúkajú len nejasný obraz o skutočnom stave hlbín.

Premenlivá história oceánskeho výskumu

Bellová a jej tím analyzovali viac ako 43 000 záznamov o hlbokomorských ponoroch. Išlo o ponory hlbšie než 200 metrov. Uskutočnili sa v pobrežných vodách ekonomických zón aj na šírom mori. Súkromné prieskumy ropných spoločností neboli zahrnuté. Aj pri výraznej odchýlke odhadov bolo zmapované len 0,01 percenta morského dna.

Od 60. do 10. rokov 21. storočia vzrástol počet hlbokomorských ponorov štvornásobne. Tento pokrok však sprevádza znepokojujúci trend. Výskumníci sa presúvajú bližšie k pobrežiam. Hĺbka ponorov sa zmenšuje. V 60. rokoch preniklo 60 % ponorov hlbšie než 2 000 metrov. O štyri desaťročia neskôr to bolo len 25 % výprav. Tento fakt je znepokojujúci. Takmer tri štvrtiny oceánu ležia práve medzi 2 000 a 6 000 metrami pod hladinou.

Monopol mocností na morské poznanie

Svetovému výskumu oceánskych hlbín dominuje len hŕstka krajín. V 60. rokoch sa polovica všetkých ponorov uskutočnila v oblastiach dnes klasifikovaných ako šíre more, do roku 2010 tento podiel klesol na len 15 percent. Väčšina moderných hlbokých ponorov sa teraz sústreďuje vo výhradných ekonomických zónach.

Z viac ako 35 000 ponorov do vzdialenosti 370 kilometrov od pobrežných štátov sa viac než 70 percent uskutočnilo vo vodách len troch bohatých krajín: USA, Japonska a Nového Zélandu.

Táto nerovnováha vystupuje ešte výraznejšie pri zistení, že 97 percent všetkých ponorov od roku 1958 zrealizovalo len päť krajín: USA, Japonsko, Nový Zéland, Francúzsko a Nemecko. Takto obmedzené rozloženie výskumných aktivít vyvoláva vážne otázky o globálnej platnosti našich vedomostí o morských hlbinách.

Naša budúcnosť ukrytá v modrej priepasti

Slová amerického právnika a novinára Johna F. Kennedyho Jr. z roku 1961 rezonujú aj dnes: „Poznanie oceánov predstavuje viac než len otázku zvedavosti. Môže na ňom závisieť naše prežitie.“

„Čelíme zrýchleným hrozbám pre hlboký oceán – od klimatických zmien až po potenciálnu ťažbu a využívanie zdrojov,“ upozorňuje Bellová, zakladateľka a prezidentka Ocean Discovery League. „Tento obmedzený prieskum takej rozľahlej oblasti sa stáva kritickým problémom pre vedu aj politiku. Potrebujeme oveľa lepšie porozumenie hlbokomorským ekosystémom a procesom, aby sme prijímali informované rozhodnutia o riadení zdrojov a ochrane.“

Ani zvýšenie hlbokomorských prieskumov o tisíc platforiem celosvetovo by neprinieslo rýchle riešenie. Podľa odhadov Bellovej tímu by vizualizácia celého morského dna Zeme trvala približne 100 000 rokov.

„Tieto odhady dokazujú potrebu zásadnej zmeny v spôsobe, akým skúmame a študujeme globálny hlboký oceán,“ uzatvárajú autori štúdie. Volajú po novom prístupe k oceánskemu výskumu, ktorý prekoná súčasné technologické a geopolitické limity pre skutočné porozumenie najväčšiemu ekosystému našej planéty.

Cesta k tajomstvám ukrytým pod modrou hladinou len začína. Každý nový ponor prináša cenné poznatky o svete, ktorý môže obsahovať kľúče k našej budúcnosti na Zemi, no zostáva jednou z najmenej preskúmaných oblastí na našej planéte.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti