„Prastaré cvičenie“ dokáže omladiť mozog. Starší ľudia spia lepšie a mozog im funguje ako u mladých, tvrdia vedci

Nová štúdia ukázala, že dlhodobá meditácia dokáže ochrániť kvalitu spánku u starších ľudí. Experti na meditáciu spali dlhšie a trávili menej času v ľahkom spánku. Ich mozgová aktivita počas odpočinku vykazovala znaky lepšieho kognitívneho spracovania.

Výskumníci objavili u nich jedinečné vzorce, ktoré naznačujú zachovanú pozornosť aj počas hlbokého spánku. Tieto zistenia môžu zmeniť pohľad na zdravé starnutie.

Informujú o tom web PsyPost a štúdia uverejnená na Wiley Online Library.

Meditácia ako liek proti problémom so spánkom

S pribúdajúcimi rokmi prichádza horšia kvalita spánku. Starší ľudia často trpia poruchami spánku, kratšími hlbokými fázami a zmenami mozgovej aktivity. Tieto problémy súvisia s poklesom kognitívnych schopností. Vedci však dlho hľadali prirodzené spôsoby, ako tento úpadok zastaviť.

Pierre Champetier a jeho tím z Parížskeho inštitútu mozgu skúmali, či meditácia dokáže chrániť spánok pred účinkami starnutia. Zamerali sa na dlhodobých praktikantov meditácie – ľudí, ktorí nazbierali viac ako 10 000 hodín praxe počas svojho života. „Starnutie populácie a očakávaný nárast neurodegeneratívnych porúch ako Alzheimerova choroba nás viedli k testovaniu meditácie ako neliečivej intervencii na podporu zdravého starnutia,“ vysvetľuje Champetier.

Štúdia bola súčasťou väčšieho projektu Medit-Ageing/Silver Santé Study, ktorý skúma vplyv meditačného tréningu na mentálne zdravie u starších ľudí. Výskumníci porovnávali pokročilých meditujúcich vo veku 65 až 84 rokov s kontrolnou skupinou 135 seniorov bez skúseností s meditáciou.

Objektívne merania odhalili skryté rozdiely

Účastníci vyplnili dotazníky o kvalite spánku a podstúpili polysomnografiu – metódu, ktorá zaznamenáva mozgové vlny a fyziologické signály počas spánku. Vedci tiež merali mozgovú aktivitu počas bdenia pomocou EEG. Použili pokročilé techniky analýzy vrátane permutačnej entropie, ktorá odhaľuje zložitosť a nepredvídateľnosť mozgových vzorcov.

Hoci obe skupiny uvádzali podobnú subjektívnu kvalitu spánku, objektívne merania ukázali výrazné rozdiely. Experti na meditáciu spali dlhšie a trávili viac času v N2 fáze spánku – štádiu spojenom so stabilným spánkom a spracovaním pamäte. Súčasne trávili menej času v N1 fáze, najľahšom štádiu spánku, ktoré sa s vekom zvyčajne predlžuje a spája sa s nekvalitným odpočinkom.

V množstve hlbokého spánku (N3) ani v REM spánku neboli rozdiely. Avšak mozgová aktivita meditujúcich vykazovala jedinečné vzorce počas týchto fáz. Počas non-REM spánku mali nižšiu delta aktivitu – znak pomalých vĺn – ale vyššiu alfa aktivitu a väčšiu zložitosť v theta pásme. Tieto vzorce naznačujú dynamickejší alebo potenciálne vedomejší stav mozgu počas spánku.

Mozog meditujúcich funguje inak aj počas spánku

Najzaujímavejšie zistenie súviselo s REM spánkom. Experti na meditáciu vykazovali tendenciu k vyššej theta aktivite, najmä vo fronto-centrálnych oblastiach mozgu. Tento vzorec sa spája s konsolidáciou emocionálnej pamäte a exekutívnym spracovaním. V rámci skupiny meditujúcich platilo: čím vyššia úroveň meditačnej expertízy, tým väčšia theta aktivita v tejto oblasti.

„Napriek tomu, že sa subjektívna kvalita spánku nelíšila, niekoľko objektívnych metrík ukázalo lepšiu kvalitu spánku u starších expertov na meditáciu v porovnaní s nemeditujúcimi rovesníkmi,“ hovorí Champetier. Dôležité je, že niektoré z týchto metrík súviseli s úrovňou meditačnej expertízy v rámci skupiny meditujúcich.

Vedci objavili, že určité EEG vlastnosti počas spánku – najmä počas non-REM fázy – pripomínali vzorce pozorované v stavoch vyššieho vedomia alebo kognitívneho zapojenia. Kombinácia zníženej delta aktivity, zvýšenej alfa aktivity a vyššej EEG zložitosti sa objavuje u ľudí, ktorí hlásia vedomie počas spánku bez snov alebo u tých s lucídnymi snami.

Mladší mozog v staršom tele

Počas bdenia v pokojnom stave mali experti na meditáciu nižšiu delta aktivitu – signál často spojený s patologickým starnutím – a vyššiu zložitosť mozgového signálu v delta pásme nad zadnými oblasťami mozgu. Tieto vzorce pripomínajú tie, ktoré nachádzame u mladších, kognitívne zdravých jedincov. Môžu odrážať lepšie zachované neurologické fungovanie.

Champetier upozorňuje na zaujímavú možnosť: „Všimli sme si tiež vzorce mozgovej aktivity, ktoré by mohli odrážať potenciálne ,zachované vedomé procesy‘ počas spánku u expertov na meditáciu.“ Túto interpretáciu však treba brať s opatrnosťou, pretože štúdia nebola špecificky navrhnutá na tento účel a chýbajú priame hodnotenia vedomých procesov počas spánku.

Štúdia má určité obmedzenia. Vzorka expertov na meditáciu bola relatívne malá, čo mohlo znížiť schopnosť odhaliť jemnejšie efekty. Účastníci navyše spali v rôznych prostrediach – kontrolná skupina doma, meditujúci v hoteli blízko laboratória. Prierezový dizajn štúdie tiež obmedzuje závery o príčinnej súvislosti. Nie je jasné, či meditácia spôsobila tieto zmeny mozgu a spánku, alebo či ľudia s týmito charakteristikami majú väčšiu tendenciu začať s meditáciou.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti