Prečo musia mať Slováci negatívny postoj ku všetkému, čo nepoznajú?

Od Slovinska nás neodlišuje len to jedno písmenko v názve, ale aj fakt, že naša tolerancia je na 21. storočie výrazne nižšia, než by bolo v poriadku, čo je pekne vidieť práve na príklade postavenia LGBTI komunity v spoločnosti. Na Slovensku totiž nie je legálne ani len registrované partnerstvo a skôr sa tu podporujú iniciatívy ako Referendum za rodinu.

Foto: theaustralian.com.au

Iným „pekným“ príkladom, ktorý poburuje ešte viac, je ten, že fašistická strana sa dokázala dostať do parlamentu a navyše má podľa posledných prieskumov medzi konkurenciou veľmi výhodné postavenie. Ako je to možné? Naozaj zničila médiami vyhrotená utečenecká problematika aj našu poslednú súdnosť, keď chceme svoj štát chrániť pred „votrelcami“, namiesto toho, aby sme sa snažili o otvorenosť a hľadali cestu spolupráce?

Foto: cjnews.com/cbsnews.com

Faktom je, že vo väčšinovom názorovom smerovaní skutočne zaostávame za mnohými rozvinutými krajinami, no netreba si navrávať, že sme jediní, kto sa potýka s týmto problémom. No na to, v akej bezpečnej a hojnej krajine žijeme, je toho až príliš. Negativita a odmietavý postoj k menšinám a inakosti sa dokáže šíriť ako rakovina a stačí jeden chorý článok spoločnosti, a celá krajina sa rýchlosťou svetla valí do priepasti. Nevyhlo sa tomu ani USA, na čele ktorého dnes stojí učebnicový príklad nádoru, ktorý šíri krajinou nenávisť a negativitu.

Odpor voči tomu, čo nepoznáme, by však v modernej spoločnosti nemal mať miesto. Núti nás žiť v umelo vytvorenej realite, v ilúzii, ktorá v skutočnosti neeexistuje. Pritom vyrastá len zo strachu, že niekto naruší našu každodennosť a komfortnú zónu. Homosexualita v skutočnosti naozaj nemá veľký dopad na tvoj mikrosvet. Tak ako už Freud vravel, ilúzia, ktorú si vytvárame, nás má chrániť pred pred bolesťou a strasťami sveta. Inak to nie je s náboženstvom, ktoré sme síce vytvorili na svoju ochranu, no paradoxne najviac bolesti a nenávisti nie eliminuje, ale rozosieva.

Foto: dailymail.co.uk/Steve Rosenfield

Ty predsa nemôžeš vedieť, ako by tvoj svet narušil homosexuálny pár žijúci v susedstve či imigrant zo Sýrie, kým sa s tým naozaj nestretneš. Rozprával si sa s takýmito ľuďmi niekedy? Ako môžeš vedieť, že dieťa adoptované gay párom nebude rovnako šťastné ako to tvoje? Všetky tvoje predsudky pramenia z iracionálneho strachu. Zlí ľudia sú všade na svete a paradoxne sú často horší tí, okolo ktorých denne s úsmevom prechádzaš alebo ten, ktorého ráno vídaš v zrkadle.

Foto: wearyourvoicemag.com

Nejde pritom len o tieto extrémne prípady, predsudky sa ani zďaleka nedržia len v tejto rovine, ale vidíme ich v uliciach denne. Svalnatý chlap musí byť bezpodmienečne na steroidoch, obézny sa prežiera, bezdomovec musí byť alkoholik a lenivec, zamračená predavačka si rieši svoju depresiu zo života, … Osudy ľudí sú však nevyspytateľné a prvý dojem môže klamať. Prestaňme odsudzovať to, o čom nič nevieme. Čo tak sa radšej takémuto človeku prihovoriť a zistiť, aký je v skutočnosti? Možno budeš milo prekvapený, keď zvolíš otvorený prístup a možno mu prípadne potreby budeš vedieť pomôcť a spraviť jeho aj svoj deň krajším.

Môj kamarát, ktorý je cestovateľ, navštívil mnoho krajín a stretol ľudí rôznych náboženstiev – moslimov aj budhistov. Aj napriek ich chudobe, vzájomným kultúrnym či náboženským rozdielom, jazykovej bariére či faktu, že bol špinavý a potenciálne nebezpečný, mu takmer všetci ochotne pomohli. A tvrdí toto: Aj keď si to často nechceme priznať, my ľudia sme v princípe všade na svete rovnakí! Práve cestovanie je jedným zo spôsobov, ako sa učiť otvorenosti.

Foto: pes.eu