Dag Daniš: Progresivizmus je náboženstvo, tak ako fašizmus či komunizmus

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Šéfredaktor Denníka N Kostolný: Moja duša sa nedá kúpiť Pentou

Prečo sa na Slovensku úspech trestá nenávisťou?

  • Vraj, ak máš haterov, znamená to, že robíš niečo, čo za to stojí. Na Slovensku to zrejme platí rovno dvojmo, no nevzťahuje sa to len na úspech, ale pomaly na aktivity každého druhu. Sme ako národ tak neprajní, alebo je naša ostrá kritika oprávnená?
hate
  • Vraj, ak máš haterov, znamená to, že robíš niečo, čo za to stojí. Na Slovensku to zrejme platí rovno dvojmo, no nevzťahuje sa to len na úspech, ale pomaly na aktivity každého druhu. Sme ako národ tak neprajní, alebo je naša ostrá kritika oprávnená?

Rada čítam diskusie pod online článkami a akýmikoľvek príspevkami na sociálnych sieťach. Nielenže toho prezrádzajú dosť o verejnej mienke, ale aj o mentalite zainteresovaného ľudu, resp. aspoň tej vzorky, ktorá sa rozhodla verejne vyjadriť. Dnes je to zároveň asi ten vôbec najľahší spôsob, akým sa informácie o verejnej mienke dajú získať.

Sociálne siete tieto diskusie naviac presunuli pod jednu strechu, takže všetko, čo je človeku k bádaniu treba, je vlastný profil a sledovanie čo najviac stránok každého druhu. Prístup majú všetci a možnosť vyjadrovania nebýva obmedzený. Nuž a za nejaký ten čas bádania slovenských aj zahraničných webov a názorov, ktoré sa okolo nich točia, musím z vlastných skúseností skonštatovať jediné: sme národ neprekonateľných haterov. A nenávidíme najmä ľudí, ktorým sa darí.

Screen Shot 2016-04-10 at 01.17.34

foto: newscult.com

Niekto je bohatý? Určite je to zlodej, ktorý nevie, čo je to poctivá práca.

Šikovné a úspešné dieťa, ktoré sa nebodaj dostalo na dobrú školu? Iste len vďaka peniazom svojich rodičov. Neexistuje, aby bolo „len“ inteligentné, šikovné a nebodaj dostalo štipendium.

Niekto je pekný a štíhly, alebo rovno dobre oblečený? Určite je to umelá a ľahká dáma, poprípade zženštilý homosexuál.

A ak by nebodaj nejaký Slovák vymyslel univerzálny liek na rakovinu? Niekto by už naňho čosi vyhrabal a pred verejnosťou to odprezentoval ako triumf prirovnateľný k momentu, keď ruskí vojaci Červenej armády vztýčili na streche porazeného Ríšskeho snemu v zbombardovanom Berlíne sovietsku vlajku. Napríklad, že jeho prastarý otec bol gardista, sesternica z desiateho kolena pracovala pre ŠTB, koňa otca brat volil Kotlebu a vlastne je celý napojený na iluminátov, farma lobby, alebo ho rovno dosadila prehnitá Amerika.

A je úplne jedno, či sa jedná o infomácie o úspešných ľuďoch, autách, alebo hoc aj točenej zmrzline. Môžeme si byť istí, že sa niekto postará o negatívny ohlas.

MELBOURNE, AUSTRALIA - NOVEMBER 15: (R-L) New UFC women's bantamweight champion Holly Holm of the United States celebrates her victory over Ronda Rousey of the United States during the UFC 193 event at Etihad Stadium on November 15, 2015 in Melbourne, Australia. (Photo by Brandon Magnus/Zuffa LLC/Zuffa LLC via Getty Images)

foto: fortune.com

Hovorí sa, že úspech sa neodpúšťa. A z pár vyššie uvedených príkladov jednohlasne vyplýva spoločná črta: ľudia jednoducho odmietajú uveriť, že sa niečo dá dosiahnuť vlastnou a poctivou prácou. Že za tým nie sú len peniaze, najlepšie od iných ľudí – rodičov, sugar daddy sponzorov, zaujatých investorov – alebo tlačenka, ktorá dotyčného dostala na to správne miesto.

Spojme to s akýmsi vrodeným a arogantným presvedčením o tom, že človek vlastní patent na rozum a máme hotový produkt toho najhoršieho, čo naša krajina ponúka: nenávistného človeka, ktorý nikomu nedopraje ani minútu úspechu a uznania, pretože nie je možné, aby si to ten človek zaslúžil. No nie?

Iste, kontakty sú dôležité a nie je vôbec hanba ich využiť na to, aby si oslovil ľudí, ktorí ti v ceste za úspechom môžu pomôcť. Na to predsa sú. A nie je tajomstvom ani to, že na tejto ceste treba mať aj tak trochu šťastie – byť napríklad v tom správnom čase na tom správnom mieste, vedieť v tú správnu chvíľu povedať správnu vec a povedať ju tak, aby ju počul ten správny človek.

No faktom ostáva, že za väčšinou self-made úspešných ľudí, ktorých skutočne nezastrešujú mafiáni alebo zbohatlícki rodičia s pofidérnymi podnikateľkými aktivitami, je predovšetkým ich tvrdá práca a neochvejné odhodlanie. Okrem toho, že museli poriadne makať, sa nesmeli ani štítiť vyhrnutia rukávov, prebdenia kopy nocí, odopierania si pohodlia a k tomu všetkému im neostávalo než veriť, že to všetko jedného dňa prinesie svoje ovocie. A zatiaľ čo mnoho z nich v istom bode jednoducho zlyhalo, pár šťastlivcom sa podarilo veci dotiahnuť až do konca a uspieť. A za to ich treba rovno strieľať – aspoň podľa haterov.

Ealuxe-100-quotes-on-motivation-success-overcoming-obstacles-and-life-get-inspired-17-1024x695

foto: ealuxe.com

Možno je to komplex z minulej doby. Do 89. roku sa ľudí snažili nasilu presvedčiť, že sme si všetci úplne rovní a že si preto nikto nezaslúži dostať oveľa viac ako hocikto ďalší. Pokiaľ bol v tej dobre niekto veľký boháč, bolo to podozrivé, pretože to zároveň znamenalo, že sa angažoval s ľuďmi, ktorí režim viedli a predstavovali. Podnikateľom, ako ich poznáme dnes, nikto byť nemohol, možnosti vlastníctva súkromného majetku boli obmedzené a rovnako to bolo aj s kontaktmi so zahraničím a finančnej podpory.

Takže koncept bohatstva sa pre staršie generácie akosi automaticky spojil s pofidérnosťou a nečestnosťou. Je to pochopiteľné, no doba sa odvtedy zmenila. A aj keď podvádzať a byť nečestný sa dá aj dnes, zároveň existuje oveľa viac možností, ako byť úspešný legálnou a čestnou cestou, bez vymedzenej politickej či ideologickej príslušnosti.

Nečistej stopy sa doteraz nezbavilo ani súkromné vlastníctvo. Aj keď k nemu ľudia prídu poctivo. Existuje u nás, možno oprávnene, a možno tak trochu predpojato, predstava, že veci môžu byť dobré najmä alebo len vtedy, keď sú verejné. Opäť do istej miery pozostatok socializmu. Súkromné školy sú zásadne horšie ako tie verejné, súkromné zdravotníctvo je v podstate ekvivalentom najhlbšieho kruhu Danteho pekla, a podobne. Lenže pravdou dnes je, že zatiaľ čo štát samozrejme má prostriedky na podporu nádejných talentov a startupov, v súkromných rukách bude prostriedkov viac.

Verejný a súkromný sektor sa jednoducho musia dopĺňať. Štát sa musí sústreďovať na financovanie milióna elementárnych vecí a robí to zároveň povinne. Nemôže si povedať, že namiesto opravy chodníkov dá peniaze len do vedeckého výskumu, ideálne by ich mal nejako rozdeliť. Súkromní investori si však môžu vyberať a nemusia prihliadať na názor väčšiny.

creativemornings

foto: techstars.com

Okrem toho, že máme v dnešnej dobe oproti minulosti viac možností na cestu k úspechu, máme rovnako aj väčšiu slobodu slova. Veľa ľudí sa jej chytilo veľmi horlivo a, presvedčení o dokonalosti svojich názorov, ako aj o tom, že ich všetci potrebujeme počuť, ich bez hraníc a ostychu prezentujú napríklad na sociálnych sieťach. Sú to internetoví bojovníci, ktorí sa vyznajú do všetkého. A ako to už býva, najviac vždy kričia tí, ktorí toho v hlave majú paradoxne najmenej.

Zatiaľ čo cieľavedomý a ctižiadostivý človek s víziami sa odovzdá práci, jeho pravý opak bude akurát kritizovať a mať veľké reči. Ich činy sú bezvýznamné a vedomosti o danej problematike chabé, no vďaka modernej dobe majú hlas, ktorý vytvára opačný dojem. Dáva im možnosť sa zgrupovať s ľuďmi podobných názorov a ich pohľad na vec tým ešte viac umocnňovať. Utešujú a utvrdzujú sa, že oni sú tí dobrí, zatiaľ čo tí, čo majú a dosahujú viac, musia byť jedine tí zlí. Zároveň sa im však nemôžeme čudovať. Kritizovať predsa je jednoduchšie ako konať a tvoriť.

Theatre-Critics

foto: jakeorr.com

Na druhej strane, na konštruktívnej kritike nie je vôbec nič zlé. Je naopak nevyhnutná pre rozvoj, sebareflexiu, aj zdravé sebavedomie. Ak však kritizujeme všetko len preto, aby sme kritizovali, niekde sa stala chyba. A možno tá chyba nie je v tom, čo sa kritizuje, ale naopak v tom, kto kritiku iniciuje.

 

Pravda je však taká, že sama celkom netuším, ako je možné, že je v nás Slovákoch toľko zatrpknutosti voči úspechu. Môžem len analyzovať a hádať. Možno je to frustrácia z toho, že u nás veľa vecí nefunguje a že veľa ľudí svoju moc a peniaze nechutne zneužíva. Ako som už spomínala, do veľkej miery je to aj naše „kultúrne dedičstvo“. A možno aj tak trochu sklamanie z toho, že nám bolo veľa nasľubovaného a následne veľa nesplneného.

Lenže bohužiaľ, život nie je fér, nikdy fér nebude a nie každý bude mať vždy rovnaké príležitosti, to isté šťastie na nápomocné a ochotné okolie, nebude v tom správnom čase na správnom mieste a ani sa nenarodí s tými istými predpokladmi na úspech – či už ide o intelekt, priebojnosť, alebo vynaliezavosť. A niekto tie predpoklady mať môže, no narodí sa napríklad ako autista a bude okolím zaškatuľkovaný ako nezvládnuteľný, následkom čoho nikdy nebude mať podmienky na to, aby svoj talent vyjadril. Jednoducho, nikdy to nebude fér.

haters-725x732

foto: urbanette.com

Každý sme dobrý v niečom inom, no najväčším zabijakom našich svetlých stránok je zatrpknutosť a pocit, že celý svet sa postavil proti nám. Väčšina úspešných ľudí si veci musela tvrdo odmakať a obrátiť ich vo svoj prospech. Ak im závidíš, premeň tento pocit na niečo, čo ťa bude hnať dopredu a motivovať k tomu, aby si ich aspoň dobehol, a nie naopak na niečo, čo ťa doženie akurát k urazeným a haterským komentárom na Facebooku.

Hate-ovať niekoho za to, že je v niečom dobrý a úspešný, je jednoducho úbohé. A ak chceme zmeniť túto slovenskú črtu, čo dúfam chceme, musíme začať postupne a od seba. My, ako najmladšia generácia, máme najviac možností na rozvoj a zároveň nie sme poznačení dobou a politickou situáciou, ktorá by nás v rozvoji obmedzovala. Je škoda to využiť akurát bojom za klávesnicou na sociálnych sieťach. Nebuďme národ haterov, prosím.

Screen Shot 2016-04-10 at 00.52.57

foto: happidevil, zdroj titulnej fotografie: ahenonrcj.wordpress.com

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie