Prečo si ženy po materskej na pracovnom trhu neveria? Psychologička radí, čo s tým

Život, nový človek, dar, ktorý väčšina žien dáva spoločnosti, avšak niekedy sa môže zdať nedocenený, najmä na pracovnom trhu. Občas sa stane, že je žene po návrate do práce ponúknutá horšia alebo nižšia pozícia, akú mala pred materskou dovolenkou. Mnohé mamičky si však krivdu páchajú i samy, keď si na prvých pohovoroch po materskej práci doma neveria, respektíve, príliš sa podceňujú.

Dôkazom toho, že by sa vôbec nemali cítiť kvalitatívne horšie, je napríklad fakt, že mnohé popri dieťati stihnú za pomerne krátku dobu a s minimálnym kapitálom rozbehnúť vlastné podnikanie. Prečo v ich podvedomí všeobecne panuje taká nedôvera, len kvôli krátkej praxi na inom fronte? Spýtali sme sa na to psychologičky, mediátorky, kňažky i sprevádzačky PhDr. De­ni­sy Pinkovej.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Archív: Denisa Pinková

Ženy po materskej si po návrate na pracovný trh často neveria. Prečo myslíte, že je to tak? Veď pár rokov s dieťaťom nespôsobí, že žena zabudne, čo robila.

Nie, žena nezabudne, naopak mnohé získa. Stane sa oveľa flexibilnejšou, empatickejšou, schopnou zvládať mnohé záťažové situácie naraz a taktiež ustáť hlbokú frustráciu emočnú či spánkovú. Je to prínos vzácnych daností, ktoré sú však pre dnešný pracovný trh založený na výkone, viditeľných výsledkoch a robotizme málo ocenené a vyhľadávané. Žene neostáva nič iné len stavať samej na sebe a ponúknuť to, kým je. Mnohé z nás už počas materskej začali postupne pracovať na svojich snoch, preto treba len kráčať vytrvalo ďalej a hľadať. Uvedomme si, v práci strávime polovicu nášho života, vyberajme trpezlivo a precízne, oplatí sa nielen pre našu internú spokojnosť, ale i spokojnosť celej rodiny.

Čo by mali ženy po materskej hovoriť na pohovore? Lebo 3 roky s dieťaťom ako posledná prax neznie dobre.

Na pohovore si treba uvedomiť, že žena nebola na materskej dovolenke celý život. Materská nieje stigma, je to dar ktorý prinášame celému svetu, spoločnosti a budúcnosti. Keď prepojíme vlastnosti a cnosti, ktoré nám materská poskytla so skúsenosťami minulými ako cestovanie, jazyky, zážitky, brigády, pracovné návyky, neverím, že sa nenájde pozícia, kde nám otvoria dvere.

Nie je lepšie zamlčať, že sa žena vracia z materskej? Aj také rady sa už objavili na internete.

Určite nie, pravdivosť, úprimnosť a schopnosť konfrontovať sa vo svojej celistvosti všetkého prežitého je základ, aby sme boli vyrovnaní. Potieraním akejkoľvek časti nášho života – vydarenej, alebo nie – znamená neprijatie a nato nadväzujúce oddelenie sa od svojej duševnej podstaty.

Zobraziť celú galériu (3)

Ako majú čerstvé mamičky podporiť svoje sebavedomie na pracovnom trhu?

Mamička už počas rokov na materskej zažíva každodenný trenažér cvičiaci naše vedomie. Deti sú obrovskými učiteľmi, keď pochopíme vzájomnú jedinečnosť, ktorú si v rodinných konštaláciach odovzdávame, budeme rásť spoločne a žena po materskej dovolenke bude presne vedieť, čo túži cez zamestnanie svetu odovzdať.

Povráva sa, že ženy na materskej nadobudnú vzácne schopnosti,  ktoré by boli v zamestnaní prínosom. Možno sa s touto myšlienkou stotožniť  aj z odborného hľadiska? Alebo je to skôr tak, že žena pri dieťati istým spôsobom zakrpatie?

Tu by som podotkla, že žena archetyp matky v sebe nosí, či má dieťa, alebo nie. To znamená, že ženy tieto vzácne schopnosti v sebe nosia od narodenia – vekom, časom, skúsenosťami ich len cibria, modifikujú vo svoj prospech a účelné, efektívne použitie. Odborné hľadisko – ŽENA je ŽENOU, ak vedome s touto esenciou pracuje určite nezakrpatie. Čokoľvek teoretické sa dá kedykoľvek doštudovať, avšak hlboký zážitok sebaprekonávania, ohmatávania limitov, neustáleho vytrvalého znovuvstania z vlastných zlyhaní je jedna z TOP predispozícií na pracovnom trhu.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Pixabay

Čo si myslíte o tom, keď idú na materskú aj muži? Je to dobré?

Netreba hodnotiť, posudzovať. Pre jednu rodinu to vyhovujúce je, pre inú nie. Každá rodinná bunka je originálna a jedinečná, treba si uvedomiť, že aj muž i žena v sebe nosíme aj svojho vnútorného muža, aj svoju vnútornú ženu. Preto napr. keď sa rozhodne na materskej ostať žena, ktorá má silného vnútorného muža, pre ňu to bude praktické ohmatávanie svojej ženskosti, odovzdanosti, plynutia. Naopak keď ostane muž, ktorý má neohmataný svoj ženský vnútorný pól, môže to do budúcnosti pre ich partnerský vzťah znamenať zblíženie sa a hlbšie vzájomné porozumenie. Obaja sú rodičia, pozícia, kto ostane s dieťaťom je o spoločnej dohode, otvorenej komunikácií a schopnosti vyjsť si v ústrety.

Nie je odkladanie malých detí vo veku medzi prvým a tretím rokov do materskej školy nesprávne?  V škôlkach totiž často plačú za mamou. Inými slovami, nemala by byť matka matkou dlhšie?

Táto problematika je veľmi široká. Veľakrát je nastavenie samotnej matky to najpodstatnejšie ako dieťa zvláda nástup do materskej škôlky. Ak je puto silné a matka necíti ešte dôveru v sebe pustiť dieťa do sveta, nech s ním ostane celé 3 roky, táto možnosť tu je, prečo ju nevyužiť. Uvedomme si, že tieto roky sa už nikdy nevrátia späť, ale spomienky navždy ostanú. Nechať dieťa vyplakať? Ja som nenechávala, lebo mi to nedovolilo moje vnútro. Sama viem ako som sa cítila osamotene a nepočutá, keď som bola nechávaná vyplakať sa. Je zásadný rozdiel nechať vyplakať dieťa do troch rokov a potom staršie deti. Či by nemala byť matka matkou dlhšie? Matka ostáva matkou celý život, dôležité je transformovať svoj  materinský rozmer,  keď ho je veľa môže začať aj škodiť – nielen nám samotným, ale i deťom.

Aké majú východisko tzv. sendvičové ženy – popri práci sa starajú o deti ale aj o starých rodičov, akoby otrokyne systému i rodiny, väčšinou sú uťahané a nešťastné. Ale, čo sa dá robiť? Lebo veď sa o tú rodinu musia postarať.

Ja hovorím, nemusíme nič, jedine zomrieť. V takejto situácií je dôležité rozhodnutie – buď rodina alebo práca. Je to extrémna situácia, ktorá si vyžaduje našu plnú pozornosť, nedá sa bojovať na milión frontoch. Vtedy nastupuje úloha muža, aby finančne podržal ženu i rodinu. Mnohí by povedali, že z jedného platu sa vyžiť nedá. Opýtajte sa ľudí, ktorí z neho reálne žijú, či sa naozaj nedá. A tu sa vraciame späť k predošlej téme – uskromniť sa.