Prečo ťa peniaze a sláva nikdy neurobia šťastným. Psychológovia objavili skutočný kľúč k radosti
- Prečo bohatstvo a sláva nestačia
- Čo skutočne robí ľudí spokojnými a naplnenými
- Toto sú tri základné potreby šťastia

- Prečo bohatstvo a sláva nestačia
- Čo skutočne robí ľudí spokojnými a naplnenými
- Toto sú tri základné potreby šťastia
Psychológovia už desaťročia skúmajú, čo robí ľudí skutočne šťastnými. Výsledky prekvapujú. Ukázalo sa, že každý človek má tri základné psychologické potreby. Keď sú naplnené, cítiš radosť, vitalitu a zmysel života. Keď nie, prichádzajú problémy.
Prvá potreba sa volá autonómia. Znamená to mať kontrolu nad vlastným životom namiesto toho, aby ťa ovládali iní. Druhá je kompetencia – potrebuješ sa cítiť zručne v činnostiach, ktoré považuješ za dôležité. Tretia je spätosť. Potrebuješ pocit, že ťa niekto miluje, že niekam patríš a máš sociálnu podporu.
Keď tieto potreby chýbajú, začínajú sa problémy. Hnev a frustrácia rastú, keď ťa kontrolujú rodičia, šéfovia alebo byrokratický systém. Depresia prichádza, keď ťa kompetencia preťažuje neúspechmi. Úzkosť často vzniká zo strachu, či o teba tvoja skupina skutočne stojí. Informuje o tom web The Conversation.
Motivácia ti ukáže cestu
Ako nájsť svoju cestu k naplneniu týchto potrieb? Tu prichádza druhá kľúčová myšlienka teórie sebaovládania. Motivácia má spektrum od vonkajšej po vnútornú.
Vonkajšia motivácia vyžaduje viac sebakontroly. Keď utečenci opúšťajú domovy kvôli vojne, veľká časť z nich chce zostať. Potrebujú silnú vôľu konať. Vnútorná motivácia naopak pramení spontánne. Nepotrebuješ vôľu venovať sa svojim koníčkom.
Každý typ motivácie prináša rôzne emocionálne signály. Naučíš sa ich rozlúštiť a nájdeš hodnoty, správanie aj skupiny, ktoré ti vyhovujú.
„Identifikovaná“ motivácia leží medzi vonkajšou a vnútornou. Vzniká, keď si ceníš aktivitu, ale vnútorne si ju neužívaš. Úspech v takejto činnosti spravidla prináša pocit úspechu alebo teplý pocit z dobre vykonanej práce.
„Internalizovaná“ motivácia znamená, že si ceníš niečo mimo samotnej činnosti. Mnohí z nás nenávidia cvičenie, ale chceme byť zdraví. Dieťa možno nechce hrať na violončelo, ale túži po pochvale rodiča.
Keďže introjekcia (proces, pri ktorom jednotlivec nevedome preberá vlastnosti, správanie, hodnoty alebo pocity inej osoby a včleňuje ich do svojej vlastnej osobnosti, pozn. red.) je pomerne vonkajšia, vyžaduje vôľu a pravdepodobne viac ako identifikovaná činnosť. Dokončenie introjekvovanej aktivity často prináša úľavu namiesto pocitu úspechu a malú chuť pokračovať.
Keď peniaze, moc a status sklamú
Niekedy nás veci závislé od introjekvovaného správania robia nešťastnými. V tínedžerských filmoch hlavný hrdina často robí niečo, lebo chce byť populárny. Keď získa súhlas cool detí, zistí, že sú zlí a nudní.
Ak sa takto cítiš, našiel si niečo neautentické pre seba. Takáto introjekvovaná aktivita nemá takmer žiadnu šancu viesť k tvojej pohode. Teória sebaurčenia identifikovala bežné hodnoty, ktoré okamžite spoznáš: popularita, sláva, status, moc, bohatstvo a úspech.
Sú vonkajšie, lebo nie sú osobité pre teba. Ak zbohatneš pri robení toho, čo miluješ, výborne. Ale mnohí z nás nikdy ani nerozmýšľajú o tom, čo milujeme, lebo sme príliš zaneprázdnení myšlienkami na zbohatnutie.
Vonkajšie snahy sú napokon zlé pre našu pohodu, pretože sú len biedne náhrady za základné psychologické potreby. Keď našu autonómiu potláčajú prísni rodičia alebo disciplinárni učitelia, túžime po moci. Keď nevieme, aký život budovať, a teda v čom potrebujeme kompetencie, preberáme predstavy o úspechu od iných.
Vonkajšie snahy často vznikajú zo zraneného miesta a obrany. Keď sme osamelí alebo sa cítime nemilovaní za to, akí sme, môžeme to kompenzovať hľadaním slávy či popularity. Začneme hovoriť o svojich úspechoch na LinkedIne.
Problém je v tom, že ľudia, ktorých to priťahuje, neoceňujú konkrétne teba, len tvoju moc, status alebo peniaze. Cítiš, že keby si tieto veci niekedy stratil, stratil by si aj týchto ľudí.
Počúvaj svoje emócie
Teória sebaovládania ťa naučí počúvať emócie a interpretovať motivácie. Použiješ ich ako sprievodcu k hodnotám, aktivitám a ľuďom, ktorí sú pre teba správni.
Ak cítiš radosť a naplnenie pri riešení zložitej hádanky, možno uvažuj o kariére zahŕňajúcej túto aktivitu, ako právo alebo inžinierstvo. Ak sú takéto hádanky pre teba mučenie, aj to je signál. Možno by lepšie fungovalo niečo viac vzťahové alebo intuitívne, ako sociálna práca.
Keď sa venuješ veciam autentickým pre teba, posilňuješ svoju autonómiu. Buduješ kompetencie v týchto aktivitách, lebo sú vnútorne motivované. Vytvoríš hlboké vzťahy s ľuďmi, ktorých stretneš, pretože sa skutočne máte radi. Pohoda príde sama.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: The Conversation, Self-determination Theory