Prelomové zistenie: Ľudia, ktorí nejedia jednu potravinu, majú dvojnásobok depresívnych stavov

Vegetariánske a vegánske diéty sa stali v uplynulých rokoch mimoriadne populárnymi. Nedávna štúdia uverejnená v odbornom magazíne Journal of Affective Disorders a vykonaná brazílskou výskumnou iniciatívou ELSA-Brasil však naznačuje, že existuje potenciálne prepojenie medzi bezmäsitou stravou a zvýšeným výskytom depresívnych epizód u dospelých.

Výskum založený na údajoch od 14 216 Brazílčanov vo veku 35 až 74 rokov naznačil, že jedinci, ktorí sa stránili konzumácie mäsa, vykazovali výrazne vyššiu frekvenciu depresívnych epizód v porovnaní s tými, ktorí mäso zaradili do svojho jedálnička.

Zistenia prezentované v prierezovej štúdii ukázali, že ľudia, ktorí nekonzumujú mäso, zažili takmer dvojnásobnú frekvenciu depresívnych epizód. Výskumníci pritom do úvahy brali aj mnohé premenné, ktoré mohli výsledky skresliť.

Žije sa im lepšie, no sú nešťastní

Znamená to, že prepojenie medzi vegetariánskou diétou a prítomnosťou depresívnych epizód pretrvávalo napriek prihliadnutiu k socio-ekonomickému postaveniu skúmaných jedincov, k ich životnému štýlu, zdravotnému stavu, indexu telesnej hmotnosti či zmien stravovania v predchádzajúcich šiestich mesiacoch.

Ďalšou zaujímavosťou je, že u ľudí, ktorí mäso nekonzumujú, sú často prítomné charakteristiky, ktoré sú, paradoxne, spájané s raritnejším výskytom depresie. Vegetariáni a vegáni majú totiž spravidla vyššiu úroveň príjmu, menej z nich fajčí a mnohí sa venujú športom. Súvislosť medzi bezmäsitou stravou a depresívnymi epizódami však zostáva konzistentná.

zdroj: Unsplash/@dirtjoy

Znamená to teda, že vyradenie mäsa z jedálnička znamená privodiť si depresie? Ako upozorňujú samotní výskumníci, nie tak celkom. Autori štúdie zdôrazňujú, že povaha tejto asociácie nie je úplne jasná, pretože prierezový dizajn štúdie obmedzuje schopnosť vytvoriť jasnú príčinnú súvislosť.

Štúdia navyše naznačila, že pozorovanú súvislosť nemožno vysvetliť výlučne možným nedostatkom živín, prameniacim z bezmäsitej diéty. Výskumníci totiž brali do úvahy širokú škálu nutričných faktorov vrátane celkového príjmu kalórií, príjmu bielkovín, príjmu mikroživín a úrovne spracovania potravín.

To naznačuje, že vyššia miera depresie medzi vegetariánmi nie je spôsobená ani nutričným obsahom ich stravy.

Depresie už mali, len prestali jesť mäso

Dôvody preto treba hľadať úplne inde. Ako píše portál IFL Science, štúdia neponúka žiadne jasné závery, no existuje mnoho hypotéz, ktoré by mohli prepojenie vysvetliť. Je napríklad dosť možné, že celá teória je úplne naopak.

Vegetariánstvo totiž nemusí priamo spôsobovať depresie. Je ale naopak pravdepodobné, že pri ľuďoch, u ktorých sa už predošle vyskytovali depresívne epizódy, je vyššia šanca, že sa dajú na cestu bezmäsitej stravy. Depresívna epizóda je síce bežne charakterizovaná prítomnosťou negatívnych myšlienok a všeobecným pesimizmom, no existujú aj dôkazy podporujúce to, že ľudia s ľahšími formami depresie majú na svet skôr realistický pohľad.

To často znamená, že táto skupina obyvateľstva si lepšie uvedomuje dôsledky svojich činov a reálne hrozby takých konceptov, ako je napríklad kruté zaobchádzanie so zvieratami. To je bežne prítomné v mäsiarskom priemysle.

Ak teda ustanovíme, že pre ľudí bez depresie a pre ľudí s depresiou existuje rovnaká šanca, že sa dostanú k materiálom vyobrazujúcim túto krutosť, môžeme predpovedať, že depresívna skupina sa skôr uchýli k vegetariánstvu.

Bežnými príčinami depresívnych epizód je aj stres či mentálna nepohoda. Tieto faktory môžu pochádzať napríklad aj z konzumovania znepokojivého obsahu, akým sú práve zábery z rôznych mäsospracujúcich podnikov. A keďže vegetariánstvo sa často spája aj s aktivistickou činnosťou, dá sa predpokladať, že táto skupina ľudí sa dostáva k opisovaným videám a fotografiám častejšie.