Prelomový objav: K telu mŕtvej ženy úspešne napojili orgán z prasaťa

  • Vedci dokázali dočasne napojiť prasaciu obličku k telu zosnulého
  • Doterajšie pokusy o transplantáciu zvieracieho orgánu skončili neúspešne
  • Oblička však plnila funkciu a v tele sa ujala
prasa
Unsplash/Pascal Debrunner, JC Gellidon
  • Vedci dokázali dočasne napojiť prasaciu obličku k telu zosnulého
  • Doterajšie pokusy o transplantáciu zvieracieho orgánu skončili neúspešne
  • Oblička však plnila funkciu a v tele sa ujala

Americkí vedci dočasne napojili prasaciu obličku k telu zosnulej osoby a sledovali, ako funguje. Podľa výskumníkov ide o malý krok v dlhodobej snahe použiť jedného dňa zvieracie orgány pri život zachraňujúcich transplantáciách. Informovala o tom v stredu agentúra AP.

Ošípané sú v poslednom čase centrom pozornosti výskumu zameraného na riešenie nedostatku ľudských orgánov vhodných na transplantáciu.

Medzi prekážky, s ktorými sa vedci pri tomto výskume musia vysporiadať, je cukor nachádzajúci sa v bunkách ošípaných. Ten spôsobuje, že ľudské telo zvierací orgán okamžite odmietne. Oblička použitá v spomínanom experimente pochádza z geneticky upraveného zvieraťa, vďaka čomu bol cukor v prasacích bunkách eliminovaný. Zabránilo sa tak odmietavej reakcii ľudského imunitného systému.

Obličku prvýkrát telo prijalo

Chirurgovia pripevnili prasaciu obličku k dvom veľkým cievam mimo tela zosnulej ženy, aby ju v priebehu dvoch dní mohli pozorovať. Oblička splnila svoju funkciu: filtrovala odpadové látky a produkovala moč, pričom nespustila odmietavú reakciu imunitného systému.

„Fungovala úplne normálne. Nespozorovali sme okamžitú odmietavú reakciu, ktorej sme sa obávali,“ povedal Robert Montgomery, ktorý minulý mesiac viedol tím lekárov na newyorskej klinike NYU Langone Health.

Vedci napojili telo zosnulej ženy na umelú pľúcnu ventiláciu po tom, čo jej rodina súhlasila s experimentom. Žena chcela po smrti darovať svoje orgány, tie však na bežné darcovstvo neboli vhodné.

zdroj: TASR/Joe Carrotta/NYU Langone Health via AP

Ako uvádza AP, úvahy o xenotransplantácii – teda nahradení nefunkčného tkaniva tkanivom jedinca iného druhu, než je príjemca – siahajú do 17. storočia, keď došlo k neúspešným pokusom s použitím zvieravej krvi pri transfúziách. Neskôr sa lekári pokúšali pri transplantácii využiť orgány paviánov, informuje TASR.

Ako píše The New York Times, v 60. rokoch minulého storočia lekári transplantovali obličky šimpanza. Opičie orgány prijalo šesť pacientov, všetci však do deviatich mesiacov zomreli. V 80. rokoch dokonca transplantovali aj šimpanzie srdce malému bábätku. Za 20 dní však zomrelo.

Ošípané ponúkajú viac možností

Následne bádatelia zamerali svoju pozornosť na ošípané, ktoré sú na rozdiel od ľudoopov chované na mäso, takže využívať ich orgány na transplantáciu nepredstavuje taký etický problém ako u ľudoopov.

Ošípané mávajú okrem toho viac mláďat, kratšie obdobie gravidity a orgány podobné ľudským. Prasacie srdcové chlopne sa navyše desaťročia úspešne používajú ako náhrada poškodených ľudských chlopní, vysvetľuje AP.

V USA čaká na transplantáciu obličky viac ako 90 000 ľudí, pričom denne zomrie 12 z nich. Americký Úrad na kontrolu potravín a liečiv (FDA) vlani v decembri schválil genetickú modifikáciu ošípaných za účelom produkcie mäsa na konzumáciu či pri využití v medicíne.

Kým však budú môcť byť orgány prasiat použité na transplantácie, musia vedci podľa FDA poskytnúť úradom ďalšie informácie, informuje TASR.

prasa
zdroj: TASR/Joe Carrotta/NYU Langone Health via AP

Ochrancovia práv zvierat sa búria

S podobnými aktivitami však nesúhlasia ochrancovia práv zvierat. PETA vydala stanovisko, kde podobné kroky odsudzuje.

„Ošípané nie sú náhradné diely a nikdy by sa nemali tak používať len preto, že ľudia sú príliš sebeckí na to, aby darovali svoje telá pacientom zúfalým po transplantácii orgánov,“ uvádza sa vo vyhlásení organizácie PETA.

Zdroje: TASR, AP, The New York Time, PETA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie