Premiér Starmer zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Briti sú v obrane pripravení zohrávať vedúcu úlohu

Britský premiér Keir Starmer po prvý raz verejne vyhlásil, že je ochotný vyslať britských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie. Ak by sa dosiahla dohoda o ukončení vojny s Ruskom, nemôže byť dočasná.

„Keď príde koniec tejto vojny, nemôže byť len dočasnou pauzou predtým, ako Putin opäť zaútočí,“ povedal podľa The Standard britský premiér. Toto vyhlásenie prichádza v kritickom čase, keď európski lídri hľadajú stratégiu, ako reagovať na snahu Donalda Trumpa uzavrieť dohodu s Vladimirom Putinom a na obavy zo znižovania americkej obranyschopnosti v Európe. 

Britská armáda nie je v najlepšej kondícii

Starmer v článku pre Daily Telegraph uviedol, že Spojené kráľovstvo je pripravené hrať vedúcu úlohu v obrane a bezpečnosti Ukrajiny, čo zahŕňa aj ročný príspevok 3 miliardy libier a možnosť vyslania britských vojakov na ukrajinské územie.

„Neberiem to na ľahkú váhu. Veľmi dobre si uvedomujem zodpovednosť, ktorá prichádza s možnosťou ohrozenia britských životov,“ vyhlásil Starmer. „Ale akákoľvek úloha pri zabezpečení bezpečnosti Ukrajiny je aj zárukou bezpečnosti našej vlastnej krajiny a celého kontinentu.“

Vojenskí experti však upozorňujú, že britská armáda už dnes bojuje s nedostatkom personálu a s obmedzeným rozpočtom. Veľká Británia má podľa The Guardian momentálne na obranu vyčlenených 64 miliárd libier, čo predstavuje 2,33 % HDP, a hoci labouristi sľubujú zvýšenie na 2,5 %, presný termín neoznámili.

Zároveň sa hovorí o tlaku vojenských predstaviteľov na zvýšenie rozpočtu na 2,65 % HDP, aby bolo možné splniť existujúce politicko-vojenské záväzky.

Prichádzajú dôležité stretnutia

Starmer sa pripravuje na stretnutie s Donaldom Trumpom vo Washingtone, kde chce predniesť obavy Európanov o budúcnosť NATO a obrany Ukrajiny. Obavami sa však netají ani Kyjev.

Trumpova administratíva totiž plánuje rokovania s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, no ukrajinské vedenie na stretnutie pozvané nebolo. Takýto krok vyvoláva obavy, že by mohol zopakovať situáciu z Afganistanu, keď USA pod Trumpovým vedením vyrokovali dohodu s Talibanom bez účasti afganskej vlády. „Nemôžeme dopustiť, aby sa opakovalo niečo podobné,“ varoval Starmer.

This morning I spoke to President @ZelenskyyUa and reaffirmed that there can be no talks about Ukraine, without Ukraine.

Ukraine has our concrete support – for as long as it is needed.

— Keir Starmer (@Keir_Starmer) February 14, 2025

Prezident Macron tiež zvolal stretnutie vybraných krajín v Paríži. Okrem Starmera a Macrona sa zúčastnia aj predstavitelia Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska, Dánska či zástupcovia NATO a Európskej komisie.

Toto stretnutie má za cieľ vytvoriť jednotný európsky postoj k tejto situácii. V hre je možnosť, že by britskí vojaci tvorili súčasť väčšej mnohonárodnej mierovej misie. Ak by sa tak stalo, šlo by o historický posun v britskej zahraničnej politike, keďže doteraz sa žiaden britský premiér nevyjadril tak jednoznačne k možnému vyslaniu vojenských jednotiek na Ukrajinu.

Britský premiér nie je sám

Okrem Veľkej Británie chcú poslať svojich vojakov aj iné európske krajiny. Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré otvorene zvažujú posilnenie svojej prítomnosti v regióne. Prezident Emmanuel Macron v minulosti zdôraznil, že Paríž podporuje rozšírenie vojenskej pomoci Kyjevu.

A hoci priamu účasť francúzskych vojakov na bojových operáciách vylúčil, momentálne nevylučuje možnosť ich zapojenia do stabilizačných misií. Francúzske vojenské zdroje uvádzajú, že takáto operácia by mohla zahŕňať logistickú podporu, výcvik ukrajinských jednotiek a ochranu kľúčovej infraštruktúry.

Medzi najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny patrí tiež Poľsko. To už dávnejšie naznačilo, že by bolo ochotné zvážiť účasť na mierovej misii, ak by takýto krok podporili NATO a EÚ.

Varšava sa obáva, že prípadná dohoda medzi USA a Ruskom by mohla oslabiť ukrajinské obranné kapacity. Okrem toho by vytvorila nebezpečný precedens pre bezpečnosť východnej Európy. Poľská vláda preto tlačí na európskych partnerov, aby práve európske krajiny museli niesť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť Ukrajiny.

Vývoj v nasledujúcich týždňoch bude kľúčový. Ukrajina trvá na tom, že ju nemôžu obísť pri žiadnych rokovaniach o vlastnej budúcnosti. Zatiaľ v Bruseli narastá presvedčenie, že Európa sa musí pripraviť na samostatnejšiu obranu.

Starmerovo vyhlásenie tak môže naznačovať novú éru európskej vojenskej spolupráce aj silnejšie britské zapojenie do konfliktu na východnej hranici kontinentu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie