„Prestanete existovať do dvoch až troch dní,“ Putinov poradca hrozí našim susedom zánikom

Poradca ruského prezidenta Nikolaj Patrušev vyhlásil, že v prípade vojenského konfliktu s Ruskom by poľský štát prestal existovať v priebehu dvoch až troch dní. Reagoval tak na slová poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského o vojenskej prevahe NATO nad Ruskom. O Patruševových vyjadreniach informovalo Polskie Radio 24.

„Ak by Poľsko vstúpilo do vojenských operácií proti Rusku, naša krajina by použila celý arzenál síl a prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a poľská štátnosť by prestala existovať do dvoch až troch dní,“ vyhlásil Patrušev podľa Polskie Radio 24 v rozhovore pre ruský denník Argumenty i fakty.

Patrušev tvrdí, že Rusko nevyužíva všetky možnosti

Jeden z najbližších spolupracovníkov Vladimira Putina obvinil Sikorského z podceňovania vojenských schopností Moskvy. Tvrdil tiež, že ruská armáda počas vojny proti Ukrajine nevyužíva celý svoj potenciál.

„Odmieta pochopiť, že počas špeciálnej vojenskej operácie ruské ozbrojené sily v žiadnom prípade nevyužívajú svoj plný potenciál,“ povedal Patrušev. 

Ruský predstaviteľ však svoje tvrdenia nepodložil konkrétnymi údajmi. Jeho vyjadrenie prišlo ako reakcia na Sikorského vystúpenie na konferencii Yalta European Strategy v Kyjeve.

Sikorski poukázal na vzdušnú prevahu NATO

Šéf poľskej diplomacie na podujatí vyhlásil, že európske štáty NATO majú nad Ruskom výraznú prevahu vo vzduchu, a to aj bez započítania amerických síl.

„Ak by sa Rusko rozhodlo zaútočiť na nás, veľmi rýchlo by sme ho porazili. Máme obrovskú vzdušnú prevahu, aj keď do tohto potenciálu nezapočítame americké sily,“ povedal Sikorski.

Zapojenie európskych armád by malo podľa Sikorského ničivý vplyv nielen na ruské ozbrojené sily, ale aj na ropný priemysel krajiny. Príjmy z predaja energetických surovín pritom patria medzi hlavné zdroje, z ktorých Moskva financuje pokračovanie vojny.

„Ak Ukrajina počas šiestich mesiacov vyradila z prevádzky polovicu ruských rafinérií, druhú polovicu by sme vyradili počas šiestich týždňov,“ vyhlásil poľský minister.

Ide však o Sikorského politický a vojenský odhad. Minister nepredložil podrobné údaje, ktoré by presný rozsah poškodenia ruských rafinérií alebo uvedený časový rámec potvrdzovali.

Minister svoje slová neskôr vysvetľoval

Sikorski následne spresnil, že hovoril o hypotetickej reakcii na ruský útok proti členským štátom Aliancie, nie o poľskom útoku na Rusko.

„V prípade ruskej agresie proti NATO by vďaka vzdušnej prevahe európske letectvo NATO dokázalo zničiť polovicu ruských rafinérií rýchlejšie ako Ukrajina, a to aj bez účasti USA. Stále tomu verím,“ napísal na platforme X.

Napätie na východnom krídle NATO

Patruševovo vyjadrenie prichádza v období rastúceho napätia medzi Ruskom a európskymi krajinami. Členské štáty čelia v poslednom období dronovým incidentom, sabotážam, kybernetickým útokom, špionáži a narúšaniu kritickej infraštruktúry. EÚ a jej členské krajiny za jednu z hlavných hrozieb označujú dlhodobé hybridné aktivity Ruska.

Výrazným prípadom bol zmarený útok pomocou dronu naloženého výbušninami na letisku Lipsko/Halle začiatkom augusta. Nemecko ho označilo za ruský hybridný útok a EÚ vyjadrila Berlínu solidaritu. Nemecká vláda následne uviedla, že krajina zostáva terčom ruských hybridných aktivít a prijala ďalšie opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj na boj proti špionáži a sabotáži, pripomína TASR.

Napätie sa v posledných dňoch zvýšilo tiež na východnom krídle NATO. Poľsko upozornilo na ďalšie možné ruské provokácie v blízkosti hraníc európskych krajín s Ukrajinou. V Litve NATO v utorok zostrelilo dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru tejto pobaltskej krajiny a podľa prvotných informácií niesol výbušniny. Dánsko zároveň obvinilo ruskú loď z vypálenia svetlíc smerom k jeho vojenskému vrtuľníku nad Baltským morom.

Vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto v stredu navrhla vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady. Združovať by mala lídrov členských štátov EÚ a partnerských krajín vrátane Ukrajiny, Spojeného kráľovstva, Nórska a Kanady. Jej cieľom má byť užšia koordinácia reakcií na rastúce bezpečnostné hrozby.

„Vzhľadom na povahu a rozsah hroziacich rizík je to teraz ešte naliehavejšie. Preto predstavíme naše nápady, ako premeniť Európsku bezpečnostnú radu na realitu,“ vyhlásila podľa TASR von der Leyenová v Správe o stave Únie pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Šéfka Komisie zároveň navrhla vytvorenie nového bezpečnostného protokolu podľa vzoru článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Aktivovať by ho mohol členský štát, ktorý by sa cítil ohrozený. Následne by sa zišli zástupcovia všetkých krajín EÚ a koordinovali spoločnú reakciu. „Verím, že je čas na vlastný článok 4 Európy – alebo protokol o núdzovej bezpečnosti,“ uviedla.

„Hrozby sa stupňujú každý deň“

Predsedníčka Európskej komisie upozornila, že hranica medzi hybridnými aktivitami a otvorenými útokmi sa postupne stiera.

„Nemali by sme mať žiadne ilúzie o tom, čo sa tu deje. Hybridné hrozby, ktorým Európa čelí, sú čoraz menej hybridné a čoraz menej iba hrozbami. Kybernetické útoky, sabotáže, podpaľačstvo či nálety dronov sa stupňujú každý deň. Tak ako rastie úroveň hrozby, musí rásť aj pripravenosť Európy,“ zdôraznila.