Prezident Pellegrini prehovoril o trestnej novele. Zákon nebude vetovať ako celok

Prezident Peter Pellegrini v utorok (23.12.) vyjadril svoj postoj k novele trestného zákona. Práve v priebehu tohto týždňa sa stretáva s odborníkmi na trestné právo aj so zástupcami súdnej moci. 

Pellegrini: Nemám ambíciu ani plán vrátiť zákon ako celok

Jeho definitívne rozhodnutie by malo podľa jeho slov prísť ešte dnes, avšak novelu nebude vetovať ako celok. Informuje o tom Denník N. „Nemám ambíciu ani plán vrátiť zákon ako celok,“ vyhlásil prezident.

Vláde môže eventuálne ponúknuť opravy, čo by znamenalo vetovanie niektorých paragrafov a pripomienky k nim. „Musíme mať istotu, že napríklad, ak sa niekto bráni pri Benešových dekrétoch súdnou cestou proti konfiškácii, aby bolo všetkým interpretačne jasné, že to nie je trestný čin popierania, ale je to jeho právo na súdny proces a bránenie sa,“ tvrdí Pellegrini.

Prezident v nedeľu (21. 12.) v relácii TA3 V politike povedal, že sa pri ďalšom postupe bude dôsledne opierať o odborné stanoviská. Pri úpravách inštitútu tzv. kajúcnika sa prezident plánuje obrátiť aj na predstaviteľov súdnej moci s otázkou, ako budú vykladať konkrétne ustanovenia zákona.

Cieľom je zabezpečiť, aby nebolo dotknuté právo jednotlivca na obhajobu a zároveň aby bolo jasné, do akej miery má byť kajúcnik považovaný za dôveryhodného, píše TASR. 

Pellegrini chce zároveň vedieť, či by zmena zákona nemohla ohroziť vyšetrovanie mafiánskych vrážd alebo sťažiť odhaľovanie závažnej trestnej činnosti. Prezident tiež zdôraznil, že si nepraje návrat do obdobia rokov 2020 až 2023, ktoré podľa neho sprevádzali politicky motivované trestné stíhania. Uviedol aj, že pri posudzovaní legislatívnych zmien neberie do úvahy, či by sa dotkli podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD).

Koaliční poslanci 11. decembra schválili novelu Trestného zákona, ktorá zavádza princíp „trikrát a dosť“ pri drobných krádežiach. Schválená legislatíva však prináša aj ďalšie zmeny. Rozširuje sa skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane, a to aj o konanie v prospech alebo v súvislosti s pôsobením cudzej moci. Zároveň sa zavádza trestná zodpovednosť za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov upravujúcich usporiadanie pomerov na Slovensku po druhej svetovej vojne. Novela sa dotýka aj pravidiel týkajúcich sa spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

Ukrajinci mali zabiť kľúčového ruského generála. Spájaný bol s kauzou Skripaľ aj explóziou na Morave

Prieskum: Prezident je najdôveryhodnejším politickým lídrom

Z exkluzívneho prieskumu agentúry SCIO pre Startitup vyplýva, že prezident Pellegrini sa teší najvyššej dôvere spomedzi slovenských politických lídrov. Dôveruje mu 33,4 % opýtaných, zatiaľ čo 66,6 % mu nedôveruje. Tesne za ním nasleduje Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) s dôverou 32,3 % respondentov a nedôverou na úrovni 67,7 %.

Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, v období od 9. do 17. 12. 2025.

Ďalšie priečky obsadili Milan Uhrík (Republika), ktorému dôveruje 30,5 % opýtaných, a Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 29,9 %. V oboch prípadoch však podiel nedôvery presahuje 69 %. Premiér Robert Fico (Smer-SD) a Milan Majerský (KDH) dosiahli zhodnú mieru dôvery 27,4 %, pričom viac ako 72 % respondentov im nedôveruje.

Nasledujú Boris Kollár (Sme rodina) s dôverou 27,0 %, Igor Matovič (Hnutie Slovensko) s 26,4 % a Jaroslav Naď (Demokrati), ktorému dôveruje 25,6 % opýtaných. U všetkých troch sa podiel nedôvery pohybuje nad hranicou 73 %. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) získal dôveru 24,7 % respondentov a Andrej Danko (SNS) 23,7 %, pričom nedôvera v ich prípade presahuje 75 %.

Najnižšiu dôveru zaznamenal právnik a líder novovzniknutej strany Právo na Pravdu Zoroslav Kollár, ktorému dôveruje 17,2 % respondentov, zatiaľ čo 82,8 % mu nedôveruje. Prieskum zároveň ukazuje, že žiadny z hodnotených politických lídrov nemá dôveru ani tretiny verejnosti a u všetkých výrazne prevažuje nedôvera.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality