Príbeh poradcu Márie Terézie: Svojimi názormi si doslova znepriatelil šľachtu

Najvýznamnejší slovenský osvietenec. Vedec, knihovník, pedagóg a výborný publicista. Adama Františka Kollára prezývali Sokrates. Rodák z Terchovej patril medzi radcov Mária Terézie.

Podľa denníka Sme bol považovaný za popredného odborníka nielen na živé a orientálne jazyky, ale takisto na otázky týkajúce sa dejín a štátneho práva. Aj po smrti je veľkou osobnosť pre Slovákov.

Zámok Holíč bol kedysi klenot Uhorska, kde oddychovala Mária Terézia. Dnes chátra, nie sú naň peniaze

Kollár po svojom pôvode pátral

Adam František sa narodil v skromnej rodine. Rudolf II. jeho predkom udelil cisársky titul v roku 1593. Kollárov otec Matej Kolárik, ktorý pochádzal z chudobného zemianskeho rodu, hodnosť nezískal.

V 70. rokoch sa osvietenec nemohol dopátrať k svojmu pôvodu. Mnohé písomnosti sa stratili a zapadli prachom. Príčinou bolo delenie samotného rodu.

zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Denník Sme získal informáciu z varínskej matriky, ktorá hovorí o tom, že bol pokrstený 17. apríla 1718 v Terchovej. Keď mal päť rokov, tak sa s rodinou presťahovali do Banskej Bystrice.

Nastúpil tam na základnú školu a následne na jezuitské gymnázium. Neskôr však prestúpil na kolégium do Banskej Štiavnice, a štúdium ukončil na jezuitskom kolégiu v Trnave. Mal sa stať kňazom.

Ovládal niekoľko východných jazykov

Rok 1736 sa niesol v duchu nástupu do jezuitského rádu. Príprava na prijatie do rehole trvala jeden rok, tak vstúpil do jezuitského kolégia v Trenčíne. O tri roky sa vydal na Viedenskú univerzitu, kde sa zaevidoval na filozofickej fakulte.

Na vysokej škole bol dva roky. Tam naňho čakala pedagogická-misijná prax, ktorá bola určená pre pátrov jezuitov. Viedeň mu však prirástla k srdcu, a po roku sa tam rozhodol vrátiť.

Začal sa naplno zaoberať štúdiom východných jazykov. Ovládal hebrejčinu, turečtinu, perzštinu, základy taliančiny i francúzštiny.

Spory s jezuitmi

Vo Viedni, meste monarchov, to skúsil aj na teologickej fakulte, no prepadla ho psychická kríza. Spory s jezuitskými mentormi sa vyhrotili tak, že opustil spoločenstvo Ježišove.

Vďaka tomuto udatnému kroku sa jeho životné ciele zmenili. Vystúpenie z rádu nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje si to súhlas samotného pápeža. Na všetko mal šikovného pomocníka, riaditeľa Dvorskej knižnice v Hofburgu.

Gerard je hlavnou postavou v Adamových nasledujúcich rokoch. Bol nielen osobným lekárom Márie Terézie, ale i radcom. Za mnohými zdravotníckymi reformami stojí práve jeho meno. Kollára si vybral za svojho spolupracovníka v knižnici a slovenský Sokrates viedol vďaka nemu prednášky z grétčiny.

Práca v knižnici ho veľmi bavila. Vytvoril katalóg teologických tlačí, priniesol námet na viazanie kníh do pevnej väzby. Publikoval prácu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, ktorá sa zaoberala ranými dejinami.

Zanechal po sebe množstvo významných diel

Kollár bol v knižnici veľmi aktívny, no čas mu ostával aj na tvorbu vlastného vedecko-výskumného diela. Zaujímal sa o témy, ktoré blízko súviseli s históriou Uhorka, nepohrdol ani oblasťami práva, pedagogiky či etnológie.

O histórii Uhorska napísal a publikoval dielo, ktoré sa nazýva Dejiny patronátneho práva apoštolských kráľov uhorských. Bolo vydané v roku 1762 a malo až tri zväzky.

Ku Kollárovej významnej tvorbe patrilo aj dielo  O pôvode, rozšírení a osadení rusínskej národnosti v Uhorsku. Táto tvorba je zaradená medzi prvé dejiny uhorských Rusínov.

Ďalším veľkým Adamovým úspechom je charakterizovanie etnológie. Definoval ju ako: „Vedu o národoch a obyvateľoch, ktorá skúma ich pôvod, jazyk, zvyky a inštitúcie ako v domovskej krajine, tak aj v starších sídlach“.

Iniciatívny bol v oblasti lingvistiky. Zaviedol gramatiku tureckého jazyka a angažoval sa pri antológii perzskej literatúry.

Stál po boku nekompromisnej panovníčky

Po smrti Geralda v 60. rokoch sa stal dvorným radcom Márie Terézie a riaditeľom Dvorskej knižnice. Cisárovná ho nominovala aj za člena Dvorskej študijnej komisie.

Mal vypracovať návrh, vďaka ktorému by sa zriadila vedecká akadémia a reforma gymnázií. Po pár mesiacoch prišiel s učebnou osnovou pre gymnáziá a o rok predstavil nápad týkajúci sa výchovy stredoškolských učiteľov.

Pomáhal však nielen v oblasti školstva. Podujal sa aj na zostavení jej reformného programu. Bránil ho a vypracoval písomné znenie reformných návrhov. Adresoval ich Štátnej rade, ktorú si napokon pohneval.

Pohŕdavo písal o dobovej spoločnosti

Vo svojej tvorbe sa zaoberal právomocami panovníka v štátnom práve. Kritizoval a neprajne sa vyjadroval na adresu šľachty, vytýkal im neplatenie daní.

Svojej kritike podmanil zbierku obyčajného práva, ktorá sa nazýva Tripartitum. Píše tam o útlaku poddaných zo strany šľachty.

Kollár sa veľmi dotkol dobovej spoločnosti, ktorá v tom čase vládla. Vytvoril si množstvo nepriateľov. Z knihy, ktorou znevážil šľachtu, ostal len popol. Musela byť spálená.

Mária Terézia ho uznávala

Napriek týmto nepriateľom ho Mária Terézia naďalej uznávala. Cisárovná si vážila jeho vedomosti. Obnovila mu šľachtický titul a darovala mu dedinu nazývanú Keresztény v Šopronskej stolici. Okrem toho mu venovala bývalý jezuitský majetok a stala sa krstnou mamou jeho dcéry.

Nápadov mal neúrekom, no nebolo možné uviesť ich všetky do praxe. Mnohé z nich však kreovali systém štátneho školstva. Zaoberal sa širokým spektrom obdivuhodných aktivít. Patril medzi veľavýznamné osobnosti 18. storočia v Rakúsko-Uhorsku.

Na vedecké bádanie po celý svoj život nezanevrel. Vyčerpanosť z práce mu dávala zabrať a tým sa zhoršoval jeho zdravotný stav. Vo veku 65 rokov napokon zomrel.

Po slovenskom Sokratovi je pomenovaná základná škola v Terchovej a tiež ulica. Podľa denníka Plus 1 deň logo školy zobrazuje jeho štylizovaný portrét. Škola v jeho rodnom mesta má dokonca vlastnú hymnu. Spieva sa v nej: Tá naša škola Terchová, ťažko sa jej iná vyrovná, Adama Františka Kollára, brány poznania nám otvára.

zdroj: TASR/Erika Ďurčová