Zámok Holíč bol kedysi klenot Uhorska, kde oddychovala Mária Terézia. Dnes chátra, nie sú naň peniaze

  • Holíč zažíval za Františka Štefana Lotrinského zlaté časy
  • V Holíčskom panstve Lotrinský vybudoval manufaktúru, žrebčinec i Kačenáreň
  • Dnes je časť národnej pamiatky zrekonštruovaná a časť je v zúfalom stave
 srcset
TASR/Martin Palkovič
  • Holíč zažíval za Františka Štefana Lotrinského zlaté časy
  • V Holíčskom panstve Lotrinský vybudoval manufaktúru, žrebčinec i Kačenáreň
  • Dnes je časť národnej pamiatky zrekonštruovaná a časť je v zúfalom stave

František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, bol síce korunovaný rímsko-nemecký cisár, no štátnicka činnosť a vojny mu nikdy nevoňali. Radšej sa angažoval v podnikaní, kde sa mu darilo. Po celej monarchii a aj mimo nej mal manufaktúry s rôznymi produktmi, výnimkou nebolo ani terajšie územie Slovenska.

Jeho mimoriadny talent na podnikanie dokonca pomáhal zásobovať vyprahnutú rakúsko-uhorskú pokladnicu a financovať vojenské ťaženia proti Prusku.

Centrom Lotrinského záujmov na Slovensku sa stalo panstvo Holíč. Panstvo malo výhodnú strategickú polohu, susedilo s troma krajinami a bolo v blízkom dosahu Viedne, kde mal panovnícky pár sídlo.

zdroj: hrady-zamky.sk. Na snímke zámok v Holíči v minulosti.

V roku 1736 vyslal Lotrinský do Holíča svojho splnomocnenca, aby vykúpil panstvo, celá transakcia prebiehala až 15 rokov. V roku 1752 získal rímsko-nemecký cisár celé panstvo Holíča.  K panstvu patrili mestá Holíč, Radošovce, Gbely a ďalších 14 dedín.

Zámok často navštevovala aj Mária Terézia

Strediskom Holíča sa stal Holíčsky zámok, ktorý prešiel do vlastníctva Lotrinského už v roku 1736. História zámku sa datuje už od 11. storočia k pôvodne drevenému vodnému hradu. V roku 1241 začali Arpádovci meniť stavbu na kamennú.  Matúš Čák Trenčansky z neho vybudoval jednopodlažný gotický palác.

Spolu s panovníkmi sa menil aj vzhľad objektu.  František Štefan získal zámok v zanedbanom stave. Pred ním vlastnila zámok rodina Czoborová celých 300 rokov. Posledný z rodu Jozef Czobor viedol márnotratný život plný dlžôb a zámok bol posledné, do čoho chcel vrážať peniaze.

zdroj: hrady-zamky.sk. Na snímke zámok v Holíči v minulosti.

František Štefan sa rozhodol zámok úplne prestavať. Po potrebných rekonštrukčných prácach v roku 1750 sa začala prestavba na základe plánov architekta Jeana Nicolasa Jadota. Na základoch renesančnej stavby, ktorá slúžila ako obranná pevnosť proti Turkom, vznikol trojpodlažný barokovo-klasicistický kaštieľ v tvare písmena U.

Objekt mal po rekonštrukcii takmer sto miestností a stal sa častým miestom návštev panovníckeho páru.  Ak Mária Terézia s Františkom Lotrinským išli na dlhšie, so sebou si vzali aj 400-členný sprievod z Viedne.

František Štefan zaviedol mnohé inovácie

Hlavným podnikateľským odvetím v Holíčskom panstve bolo poľnohospodárstvo, konkrétne obilniny ako pšenica, raž, ovos a podobne. Lotrinský nechal v Holíči vybudovať sýpku a obilniny potom predával na viedenských trhoch, alebo ním zásoboval rakúsko-uhorské vojsko.

František Štefan zaviedol v Holíči špecializovaný chov dobytka a oviec, ktorý sa stal strediskom šľachteného chovu oviec. Lotrinský vybudoval v Holíči aj manufaktúru na výrobu majoliky a kamenného riadu. Medzi produkty, ktoré manufaktúra vyrábala, patrili taniere, misy, vázy, džbány, sošky i čajové a kávové súpravy.

Väčšina produkcie smerovala na rakúsky dvor, časť produkcie sa predávala v samotnom Holíči a ďalšia časť sa distribuovala pomocou rozsiahlej obchodnej siete. Väčšinu pracovníkov manufaktúry tvorili prisťahovalci z Francúzska a Nemecka.

Rímsko-nemecký cisár rozšíril podnikanie na panstve o žrebčín a rybník na chytanie kačiek prezývaný Kačenáreň. Žrebčín vybudoval v neďalekých Kopčanoch, kde sídli dodnes. Žrebčín slúžil pre potreby panovníckej dynastie a na kone a na ich výcvik boli kladené vysoké nároky.

V roku 1765 Mária Terézia povýšila žrebčín na cisársky a kráľovský. „Bolo to z toho dôvodu, že sa tu skutočne chovali kvalitné kone, ktoré boli určené takmer výhradne pre viedenský dvor. Či už ako záprahové kone do kočiarov a povozov, kone na dostihy, ale taktiež pre armádu,“ uviedol pre My Záhorie správca žrebčína Stanislav Matulík.

zdroj: TASR/Martin Palkovič. Na snímke žrebčín v Kopčanoch

Rybník na chytanie divých kačiek bol svetovou raritou. Bol dômyselne vyvinutý tak, aby špeciálne vycvičené kačky nalákali divé kačky k návnadám, kde boli nastražené rybárske siete. Denne tak odchytili 100 – 150 kusov, ktoré potom putovali do Holíča na zámok, alebo sa predávali na trhoch.

František Štefan zaviedol do podnikania mnohé inovácie.  Okrem noviniek v oblasti výroby a produkcie zmenil aj účtovný systém panstva na podvojné účtovníctvo. Hospodárenie tak bolo prehľadne a precízne zaznamenané. Holičské panstvo bolo sebestačné, dokonca produkovalo nemalý zisk. V roku 1754 panstvo vykázalo čistý zisk vo výške 31 163 zlatých.

Holíčsky zámok dnes chátra, Kačenáreň úplne zanikla

Úpadok Holíčskeho zámku nastal po rozpade Rakúsko-Uhorska. Občania novo vzniknutého Československa pristupovali s odporom ku všetkému, čo pripomínalo nenávidených Habsburgovcov. Často si to odniesli aj kultúrne pamiatky, ktoré boli ničené. Rovnaký je osud aj Holičského zámku. Dnes jeho hlavná budova chátra. Zrekonštruovaná je len časť, kde sídli Mestské múzeum a galéria. 

zdroj: TASR/Martin Palkovič. Na snímke zámok v Holíči v súčastnosti.

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj. Na snímke zámok v Holíči v súčastnosti.

Tento rok mesto Holíč dokončilo rekonštrukciu Hospodárskej budovy koniarne, v ktorej bývajú výstavy a expozície. Zrekonštruovaná je aj budova Tabačiarne a Zámocká vináreň. Hlavná budova zámku v súčasnosti chátra, na jej rekonštrukciu je potrebná vysoká suma. Časť interiéru ako unikátne tapety je zakonzervovaná.

„Hlavná budova zámku je objem plus mínus okolo 25 miliónov eur a momentálne iba samotná projektová dokumentácia by stála minimálne okolo 200 až 300-tisíc eur,“ povedal primátor mesta Holíč Zdenko Čambal  pre Česko-Slovensku regionálnu televíziu.

Zámok Holíč je unikátny svojou vodnou priekopou a je vyhlásený za kultúrnu národnú pamiatku, no napriek tomu je jeho úplná rekonštrukcia v nedohľadné. V neďalekom Rakúsku majú podobný zámok Schloss Hof, ktorý tiež patril Habsburgovcom a je úplne zrekonštruovaný, ročne priláka tisícky návštevníkov.

zdroj: TASR/Vladimír Miček. Na snímke ruina hospodárskej budovy Kačenárne.

zdroj: TASR/Martin Palkovič. Žrebčinec v Kopčanoch v súčastnosti.

Kačenáreň dnes prakticky neexistuje, sú to len ruiny hospodárskych budov a vyprahnutý rybník.  Jej zánik sa datuje tiež do roku 1918. Starosta obce Kopčany sa pre My Záhorie pred dvoma rokmi vyjadril, že plánuje rekonštrukciu objektu v rámci dotačného programu.

Lepšie dopadol Žrebčinec, ktorý sa darí postupne rekonštruovať. Žrebčinec oficiálne zanikol už v roku 1828, odvtedy mal objekt viacero využití, chovali sa v ňom ovce a sídlil v ňom liehovar.

Zdroje: Zámok Holíč , My Záhorie, Česko-Slovenská regionálna televízia, My Záhorie, Ivan Mrva: Mária Terézia - vladárka a matka

Najnovšie video