Priemyselný kolaps v srdci Gemera: Známa firma bojuje o prežitie, ľudia prišli o prácu, v hre sú civilné kryty v podzemí

  • Pre baníkov nastali ťažké časy
  • Slovmag v Lubeníku pozastavil ťažbu
  • Firma žiada pomoc od štátu, bojuje o prežitie
Slovmag v Lubeníku prepúšťa
  • Pre baníkov nastali ťažké časy
  • Slovmag v Lubeníku pozastavil ťažbu
  • Firma žiada pomoc od štátu, bojuje o prežitie
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Nepríjemná správa zasiahla okres Revúca, jeden z regiónov s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Spoločnosť Slovmag Lubeník, kľúčový zamestnávateľ v regióne, pozastavila ťažbu magnezitu a prepustila desiatky zamestnancov.

Firma, ktorá má viac ako 60-ročnú tradíciu a patrí medzi hlavných výrobcov žiaruvzdorných materiálov v strednej Európe, zápasí s dôsledkami európskej krízy v oceliarstve, spôsobenej vojnou na Ukrajine.

Vedenie firmy pre Denník E uviedlo, že počas roka 2025 ukončilo pracovný pomer s 30 zamestnancami banskej prevádzky. Ďalších 15 ľudí dostalo možnosť pracovať na iných pozíciách v rámci podniku. V súčasnosti zostalo v banskej časti podniku len 14 pracovníkov, ktorí sa venujú „prevažne potrebným zabezpečovacím činnostiam“.

Ekonomické dôvody a vojna na Ukrajine

Pozastavenie ťažby nie je náhodné ani krátkodobé opatrenie. Spoločnosť SLOVMAG, a. s., Lubeník sa za posledné dva roky prepadla ziskovo aj prevádzkovo. Kým ešte v roku 2023 vykázala zisk 1,6 milióna eur, o rok neskôr skončila v strate 3,3 milióna eur. Tržby medziročne klesli o 38 % a firma prišla o 200 zamestnancov, čo predstavuje dve pätiny celej pracovnej sily.

Za týmito problémami stoja najmä geopolitické okolnosti. Podľa Slavomíra Sabola, finančného riaditeľa a člena predstavenstva Slovmagu, sa problémy začali po vypuknutí vojny na Ukrajine.

„Výrazným spôsobom sa znížil objem expedovanej produkcie na Ukrajinu, obmedzil sa aj export produktov do Ruska a Bieloruska. Podobná situácia vznikla aj pri expedovaní tovaru do krajín, do ktorých sa produkcia vyvážala cez Rusko,“ uviedol Sabol pre Denník E.

Spoločnosť podľa neho čelí nielen strate tradičných exportných trhov, ale aj prudkému nárastu cien energií a vstupných surovín, čo ohrozuje udržateľnosť nákladnej ťažby magnezitu.

trzby-slovmag-as-lubenik
zdroj: Finstat

Bane ako kryty civilnej ochrany? Vláda má plán, obec o ňom nevie

V snahe zachrániť aspoň časť banských kapacít a vytvoriť potenciálne nové využitie sa firma obrátila na štát s prosbou o pomoc. Vláda, konkrétne ministerstvá vnútra a hospodárstva, navrhli, aby sa opustené banské diela využili ako kryty civilnej ochrany. Tie by boli zakonzervované tak, aby sa v prípade priaznivejších ekonomických podmienok dala ťažba opäť obnoviť.

„Spoločnosť môže len podporiť iniciatívu vlády pri hľadaní využiteľnosti existujúcich banských diel, pričom zároveň by sa zachovala možnosť prípadného budúceho využitia zásob magnezitu,“ vyjadril sa Sabol.

Odhadované náklady na zakonzervovanie jednej bane predstavujú približne 2,8 milióna eur. Kto však tieto náklady zaplatí, zatiaľ nie je známe. Rezort vnútra, ktorý aktuálne pripravuje stratégiu na zdvojnásobenie počtu civilných krytov v krajine, nezverejnil konkrétny finančný plán.

Situácia je však neprehľadná aj na miestnej úrovni. Vedenie mesta Jelšava ani vedenie obce Lubeník nemá o vládnom návrhu žiadne oficiálne informácie a do konzultácií nebolo prizvané. Aj to vyvoláva pochybnosti o reálnosti plánu štátu zachraňovať región prostredníctvom krytov.

zisk-slovmag-as-lubenik
zdroj: Finstat

Kľúčová surovina pre oceliarstvo aj poľnohospodárstvo

Produkcia Slovmagu má dôležité postavenie nielen v regióne, ale aj v európskom priemysle. Ťažbou magnezitu a jeho spracovaním sa získava slinutá magnézia, ktorá je základom pre výrobu žiaruvzdorných výrobkov. Tie sa používajú pri výmurovkách vysokoteplotných pecí v oceliarňach, cementárňach a vápenkách. Okrem toho sa využívajú aj ako teplonosné jadrá akumulačných výhrevných telies alebo ako zdroj horčíka v poľnohospodárstve.

Firma sa dlhodobo prezentuje ako flexibilný výrobca so silným technickým servisom a dôrazom na výskum, vývoj aj ochranu životného prostredia. Lenže ani dlhoročná tradícia a technologická vyspelosť nedokážu ochrániť podnik pred geopolitickými otrasmi a zmenami na trhu.

Späť do minulosti: Keď slovenská magnézia zažívala renesanciu

Hoci dnes Slovmag zápasí s existenčnými problémami, ešte pred niekoľkými rokmi zažil mimoriadne úspešné obdobie. Obchodný riaditeľ firmy Milan Kvetko vtedy pre Priemysel Dnes opísal turbulentné pohyby na trhu s magnéziou ako príležitosť, ktorú dokázali využiť.

„Rôzne ekologické opatrenia z predminulých období a s nimi spojené ťažobné a výrobné reštrikcie v Číne spôsobili zemetrasenie na trhu s magnéziou a magnéziovými výrobkami,“ vysvetlil Kvetko. Viaceré čínske firmy prišli o svoje pozície a európski odberatelia sa začali obracať na domácich producentov. „Pre našu spoločnosť to znamenalo nárast výroby bázických stavív o viac ako 18,5 % za posledné dva roky.“

Mal by štát pomôcť podnikom ako Slovmag, ak ide o kľúčového zamestnávateľa v regióne?

Výroba, aká nemá na Slovensku obdobu

Slovmag produkoval takmer 34 300 ton bázických stavív ročne a ťažil cez 108-tisíc ton prírodného magnezitu z vlastného ložiska alpského typu. Išlo o jeden z mála takýchto zdrojov v celej Európe. Produkty firmy pokrývali potreby odvetví ako oceliarstvo, cementárne, sklárne, ale aj poľnohospodárstvo. V ponuke mali viac ako 550 druhov tvarovaných výrobkov vo viac než 1 600 tvaroch a približne 200 typov sypkých produktov.

Aj keď sa podnik dnes nachádza v krízovom režime, jeho technické a technologické know-how zostáva zachované. Slovmag mal v minulosti vlastné výskumné laboratórium vybavené zariadeniami na chemické analýzy a meranie fyzikálnych či termomechanických vlastností výrobkov. Vývoj nových technológií a testovanie surovín patrili medzi piliere, ktoré zvyšovali životnosť výmuroviek a znižovali náklady odberateľov. Táto výskumno-vývojová infraštruktúra môže predstavovať kľúčový bod pre budúcu obnovu.

Investície do technológií aj ľudí

Významnou súčasťou úspechu boli investície do modernizácie a úspory energií. Firma zakúpila dva hydraulické lisy v hodnote po 2,4 milióna eur a investovala aj do rekonštrukcie kompresorových staníc, čím dosiahla úsporu energie až o 90 % pri niektorých zariadeniach. Vďaka týmto krokom sa dodacie lehoty výrobkov skrátili z pôvodných 32 až 36 týždňov na 8 až 22 týždňov.

Firma sa súčasne venovala aj zlepšovaniu pracovných podmienok. „Ľudia sú hlavnou devízou našej spoločnosti,“ zdôraznil Kvetko. Slovmag spolupracoval so strednou školou v Revúcej, zaviedol nový študijný program mineralurg, zvyšoval mzdy a poskytoval sociálne benefity ako príspevky na dôchodkové sporenie, stravu, tábory pre deti zamestnancov či príspevky pri narodení dieťaťa.

V minulosti boli plány firmy ambiciózne. Chcela si udržať priazeň zákazníkov, ďalej rozširovať svoje portfólio a diverzifikovať riziká. Dnes však realita vyzerá inak: ťažba stojí, výroba sa obmedzuje a firma prosí o pomoc štát. Práve pohľad späť ukazuje, že ak by sa podarilo vytvoriť priaznivé podmienky, Slovmag má všetky predpoklady, aby sa vrátil na mapu európskeho priemyslu.

Spoločnosť sme oslovili so žiadosťou o stanovisko, odpoveď doplníme hneď po jej doručení.

Kríza v Slovmage odhaľuje širší problém: Regióny trpia nedostatkom infraštruktúry aj mobility

Situácia v Slovmag Lubeník nie je len príbehom jednej firmy, ale aj odrazom hlbšieho problému, ktorý trápi mnohé časti Slovenska. Odborníci z Asociácie personálnych agentúr Slovenska upozorňujú, že najviac nezamestnaných je dlhodobo práve v krajoch ako Banskobystrický, kde sa nachádza aj okres Revúca.

Dôvody sú komplexné: slabšia infraštruktúra, nedostupné bývanie, obmedzené možnosti dochádzania a nízke mzdy výrazne znižujú mobilitu pracovnej sily. Aj preto podľa agentúr mnohé firmy hľadajú pracovníkov, no nedokážu ich získať, hoci by sa voľné kapacity v regiónoch našli.

Investície do dopravy a bývania ako prevencia straty pracovných miest

Odborníci sa zhodujú, že ak má Slovensko udržať nezamestnanosť na nízkej úrovni, musí sa sústrediť na prepojenie vzdelávania s podporou bývania a dopravy.

„Zamestnávatelia, ktorí v tomto období zvyčajne prijímali nových ľudí, dnes skôr čakajú, ako sa situácia vyvinie,“ uviedol Pavol Petrík z agentúry Europersonal. Práve ekonomická neistota, odkladanie investícií a zmena štruktúry pracovného trhu spôsobujú, že aj tradičné priemyselné regióny ako Gemer sa ocitajú na hrane sociálneho kolapsu. Podpora mobility pracovníkov, zlepšenie infraštruktúry či rekvalifikačné programy tak môžu rozhodnúť o tom, či podobné firmy prežijú alebo zaniknú.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: TASR, Denník E, Priemysel Dnes, Finstat

Najnovšie videá

Trendové videá