PRIESKUM: Slováci opísali „ideálneho“ migranta. Vzdelaný kresťan, ideálne biely a musí sa nám prispôsobiť

Až 45,2 % respondentov považuje za úplne dôležité, aby cudzinci, ktorí prídu na Slovensko, prijali „náš spôsob života“. Záleží im tiež, aby mali kvalifikáciu, ktorú Slovensko potrebuje. Ovládanie slovenčiny je dôležitým predpokladom pre 27 % opýtaných. Aj tieto údaje vyplývajú z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus spolu s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).

Ukázalo sa tiež, že každý piaty respondent považuje za dôležité, aby cudzinec bol z kresťanského prostredia. Aj keď je pre 11,5 % opýtaných farba pleti irelevantná, 16 % respondentov považuje za dôležité, aby cudzinec, ktorý sa prisťahuje na Slovensko, bol beloch.

„Tento podiel nepovažujeme za úplne zanedbateľný, najmä keď vezmeme do úvahy, že ide len o krajnú hodnotu (úplne dôležité) a za do istej miery dôležité tieto charakteristiky považovalo približne 38 % respondentov v prípade kresťanstva a 36 % respondentov v prípade svetlej farby pleti,“ povedala pre Startitup Alena Chudžíková z CVEK-u.

V týchto prípadoch by boli z možnosti prísť na Slovensko automaticky vylúčení cudzinci, ktoré tieto predpoklady nespĺňajú. „Teda v pomerne veľkej časti spoločnosti existuje jasná predstava o tom, kto by mal mať do krajiny prístup – vzdelaní kresťania s potrebnou kvalifikáciou a nebolo by zlé, keby boli svetlej pleti. Naopak, moslimovia a hinduisti by mali mať prístup úplne zamedzený podľa približne polovice respondentov.“

Najviac odmietanou skupinou cudzincov a cudziniek sú moslimovia. Až 56,5 % respondentov uviedlo, že v prípade moslimských obyvateľov z iných krajín by sme nemali umožniť nikomu, aby prišiel a žil na Slovensku.

Len 2 % respondentov súhlasilo s tým, aby sme umožnili väčšine moslimských obyvateľov z iných krajín, aby prichádzali a žili na Slovensku. Druhou najodmietanejšou skupinou sú hinduisti, úplne ich odmieta 46,5 % opýtaných. Takmer každý piaty človek si myslí, že do krajiny by sme nemali nechať prichádzať a žiť cudzincov a cudzinky bez vyznania. 

„Sociálny dištanc k moslimom ukazujú viaceré výskumy, podčiarkujú to aj naše zistenia v minulom roku, pre viac ako 65 % respondentov bolo skôr alebo úplne neprijateľné, aby sa ich susedom alebo susedkou stali moslim či moslimka zo Saudskej Arábie. Pre 57 % respondentov boli ako susedia neprijateľní aj moslim či moslimka z Nemecka. Obraz o cudzincoch a cudzinkách nám však viac menej formujú médiá a politický diskurz,“ vysvetľuje Nina Galanská, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku. 

Takmer každý druhý obyvateľ Slovenska (47,3 %) nepozná žiadneho človeka pochádzajúceho z iných krajín, ktorý žije na Slovensku. Na druhej strane, až 77 % respondentov v prieskume uviedlo, že sa so správami o cudzincoch a cudzinkách stretávajú minimálne niekoľkokrát za rok.

„Cudzinci a cudzinky však nie sú bežne prítomní vo verejnom priestore, ľudia ich nepoznajú ani z politiky, kultúry, umenia či médií. Akurát v športe pozná aspoň každý druhý Slovák či Slovenka nejakého cudzinca alebo cudzinku.”  

Kedy sa cudzinci môžu na Slovensku cítiť doma? Obyvatelia Slovenska podmieňujú aj tento pocit. Takmer každý tretí odpovedal, že pocit domova môže mať cudzinec na Slovensku až vtedy, keď tu prežije väčšinu svojho života.

Tri štvrtiny respondentov úplne alebo skôr súhlasí s výrokom, že ak chcú byť cudzinci v slovenskej spoločnosti prijatí, mali by sa snažiť predovšetkým oni sami. Podľa 57,7 % respondentov by vláda Slovenskej republiky nemala posudzovať žiadostí o status utečenca zhovievavo. Takmer polovica si ale myslí, že štát by mal cudzincov vytvárať dôstojné podmienky pre život.

Spolu 38,5 % respondentov úplne alebo skôr súhlasilo s výrokom, že ostatní obyvatelia Slovenska by sa mali viac zaujímať o cudzincov a pomáhať im. Pozitívnym zistením je, že 75,9 % respondentov skôr alebo úplne nesúhlasilo s výrokom, že cudzinci by v slovenskej spoločnosti nikdy nemali byť prijatí. 

„K cudzincom máme na Slovensku rezervovaný postoj, čo sa umocnilo predovšetkým po roku 2015. Takmer každý piaty obyvateľ či obyvateľka Slovenska si myslí, že cudzinci by na Slovensku nemali byť nikdy prijatí a štát by nemal cudzincom a cudzinkám vytvárať priestor a podmienky na to, aby tu mohli žiť dôstojný život,“ hodnotí výsledky prieskumu Nina Galanská.

Napriek vysokej nedôvere a neprijatí zo strany väčšinového obyvateľstva od cudzincov a cudziniek chceme, aby sa viac snažili sami o prijatie v spoločnosti. „Dokonca máme pocit, že Slovensko môžu ľudia nazývať domovom až vtedy, keď tu buď prežijú väčšinu života alebo sa aspoň úplne prispôsobia slovenskému spôsobu života a kultúre. Máme v hlavách vystavané symbolické hranice k rozmanitosti v spoločnosti a veľmi ťažko sa nám ich búra.” 

Kto bol Milan Šimečka?

Milan Šimečka patrí k najvýznamnejším filozofom, spisovateľom, publicistom a disidentom posledného dvadsaťročia v bývalom Československu. Vďaka svojim knihám množstvu článkov a esejí sa stal jedným z najprekladanejších česko-slovenských spisovateľov.

Šimečka si svojim životom a aktivitou v oblasti ľudských práv a politickej kultúry získal obrovskú autoritu v celom Československu. Rok po jeho smrti, bola na jeho počesť založená Nadácia Milana Šimečku, za ktorou stoja jeho dlhoroční priatelia.