PRIESKUM: Slováci rozhodli. Toto je najmenej dôveryhodný politický líder

Slováci sa opäť ukázali ako špecifickí voliči – dôvera k politickým lídrom je na historicky nízkych hodnotách. Najnovší prieskum odhaľuje, že väčšina respondentov nevkladá do politikov takmer žiadnu nádej a nedôvera prevyšuje dôveru vo všetkých sledovaných prípadoch.

Napriek tomu sa medzi nimi objavujú aj výnimky, ktorých reputácia sa drží relatívne vysoko, hoci ani tie nie sú bez rozporov. Prečítaj si, kto si u Slovákov udržal miernu dôveru a kde nedôvera dosahuje alarmujúce čísla.

Líder nedôvery z radov opozície

Spomedzi politických lídrov Slováci najmenej dôverujú expremiérovi a lídrovi Hnutia Slovensko Igorovi Matovičovi. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk. Matovičovi nedôveruje až 77 % opýtaných, naopak dôveruje mu iba 21 % opýtaných. Tesne za ním nasleduje Andrej Danko so 76 % nedôverou, dôveruje mu 20 % ľudí a Boris Kollár, ktorému nedôveruje 75 % respondentov. Šéfovi hnutia Sme rodina dôveruje 21 % opýtaných.

Z prieskumu vyplýva, že dôvera k politickým lídrom je celkovo veľmi nízka, no v porovnaní má najvyššiu dôveru prezident Peter Pellegrini, ktorému dôveruje 40 % Slovákov. Hoci ide o najvyššie číslo v tejto skupine, treba dodať, že ho zároveň prevyšuje jeho vlastná nedôvera na úrovni 58 %, takže ide skôr o polarizované než stabilné postavenie.

Nasleduje Michal Šimečka (PS) s dôverou 30 %, no aj v jeho prípade ju výrazne prevažuje 65 % nedôvera. Podobný profil má Branislav Gröhling (SaS) s dôverou 29 % a nedôverou 62 %. Robert Fico (Smer-SD) a Milan Uhrík (Republika) dosahujú zhodne 27 % dôvery, pričom najmä Fico má zároveň až 71 % nedôveru. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) má dôveru 25 % opýtaných, no ani u neho sa nedôvera neodlišuje od trendu – je výrazne vyššia, na úrovni 69 %.

Prieskum bol realizovaný od 11. do 18. novembra 2025 na vzorke 1015 respondentov.

Prieskum: Republika je už silnejšia ako Hlas

Ako sme nedávno informovali, najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje, že strany Smer, Hlas a SNS dosahujú čoraz nižšie hodnoty, zatiaľ čo niektoré opozičné a extrémistické strany zaznamenávajú nárast popularity. 

Smer -SD by na konci novembra volilo 17,8 % respondentov, zatiaľ čo Progresívne Slovensko sa s 23,6 % podpory umiestnilo na čele rebríčka. Koaličný Hlas-SD zaznamenal ešte výraznejší pokles než Smer-SD. V novembri by ho podporilo iba 7,8 % ľudí, čo predstavuje medzimesačný pokles o 1,3 percentuálneho bodu. Po nástupe súčasného predsedu Matúša Šutaja Eštoka, ktorý prevzal vedenie od Petra Pellegriniho, sa preferencie Hlasu pohybovali približne na úrovni 17 %. 

Do parlamentu by sa nedostala Maďarská aliancia, ktorú by podporilo 3,7 % opýtaných. Pred bránami NR SR by zostalo aj hnutie Sme rodina s 2,8 % hlasov. SNS sa nachádza na historicky nízkych úrovniach podpory, ktorú by jej vyjadrilo len 2,2 % opýtaných, čím strana Andreja Danka pokračuje v klesajúcom trende.

Kauza lustrovania Šimečkovej matky naberá na obrátkach. Hnutie Slovensko predložilo ďalšie dôkazy

Prieskum zaznamenal aj novovznikajúcu stranu Zoroslava Kollára Právo na pravdu, ktorá by vo voľbách získala 1,3 % hlasov. Strana Za ľudí by dosiahla podporu na úrovni 1 %. Ostatné strany by podporilo 2,4 % opýtaných. Volebná účasť by na konci novembra tohto roka dosiahla 63 %, píše SITA.

Kým vládne strany strácajú voličov, Republika naberá na sile a s podporou 10,7 % sa zaradila na tretie miesto v preferenciách, čo patrí medzi najvyššie hodnoty v jej dlhodobej histórii.

Nasleduje Hnutie Slovensko pod vedením Igora Matoviča s podporou 9,5 %. Do parlamentu by sa ešte dostala SaS so 6,7 %, KDH s 5,5 % a Demokrati, ktorí by tesne prekonali hranicu zvoliteľnosti s 5,1 %. Prieskum sa uskutočnil od 24. do 28. novembra 2025 na reprezentatívnej vzorke 1 018 respondentov vo veku nad 18 rokov.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality