Prirodzený „zabijak“ rakoviny prekonáva všetky doterajšie terapie. Vedci ohlásili takmer 100 % účinnosť
- Vedci prekonali kľúčovú prekážku v liečbe rakoviny
- Výsledky prekvapili aj samotných autorov štúdie
- Vedci prekonali kľúčovú prekážku v liečbe rakoviny
- Výsledky prekvapili aj samotných autorov štúdie
Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a Harvardu rozprúdili v onkológii tichú, no zásadnú revolúciu. Kým doterajšie bunkové terapie vyžadovali zdĺhavú výrobu prispôsobenú každému pacientovi, nový typ liečby umožňuje lekárom siahnuť po bunkách pripravených konať okamžite po určení diagnózy. Rakovina tak čelí protivníkovi, ktorý je rovnako prispôsobivý a rýchly ako ona sama.
Prelomová imunitná terapia proti rakovine
Prirodzené zabíjačské bunky, známe ako NK bunky, predstavujú jednu z najsofistikovanejších obranných línií imunitného systému. Dokážu odhaliť a zničiť „votrelcov“, vrátane buniek, ktoré sa zmenili na rakovinové, a to bez toho, aby potrebovali predchádzajúci „tréning“ či špecifickú pamäť.
Vedci už dlhšie hľadajú spôsob, ako túto vrodenú silu cielene nasmerovať proti rakovine. Vyvinuli tzv. CAR-NK bunky – geneticky upravené NK bunky, ktoré rozpoznávajú a napádajú konkrétne typy rakovinových buniek. Ich príbuzné, známe ako CAR-T bunky, už v onkológii preukázali svoju účinnosť, no prinášajú aj značné riziká a obmedzenia. Bunky CAR-NK majú potenciál tieto limity prekonať, pretože sa dajú vyrobiť rýchlejšie, sú menej toxické a môžu byť použiteľné aj u viacerých pacientov bez potreby individuálnej úpravy.
Problémom však zostávalo, že imunitný systém pacienta ich často vnímal ako cudzorodé a rýchlo ich z tela odstránil. Tím výskumníkov z Bostonu preto vytvoril novú generáciu buniek CAR-NK, ktoré dokážu prežiť dlhšie. V štúdii publikovanej v časopise Nature Communications vedci testovali túto inováciu na modifikovaných myšiach s ľudským imunitným systémom. Týmto myšiam implantovali bunky spôsobujúce lymfóm – formu rakoviny krvi, ktorá napáda lymfatický systém.
Výsledky experimentu prekvapili aj samotných autorov. Myši, ktoré dostali geneticky upravené CAR-NK bunky, sa lymfómu úplne zbavili, pričom 3 týždne po liečbe boli bunky CAR-NK stále aktívne. Naopak myši, ktoré dostali bežné NK bunky alebo známe CAR-T bunky, na liečbu takmer vôbec nereagovali. Po dvoch týždňoch imunitné bunky zmizli a rakovina sa ďalej šírila.
Vedúci výskumu Jianzhu Chen upozorňuje, že takto upravené CAR-NK bunky môžu v budúcnosti nahradiť doterajšiu terapiu pomocou buniek CAR-T. Ako uvádza Daily Mail, v súčasnosti prebiehajú klinické štúdie, ktoré skúmajú ich účinok nielen pri liečbe lymfómu, ale aj iných foriem rakoviny, či lupusu. Ak sa tieto experimenty potvrdia, výskum z Bostonu by mohol otvoriť cestu k novej ére imunoterapie.
Ako funguje výroba CAR-NK buniek
Proces tvorby CAR-NK buniek zvyčajne začína jednoduchým, no kľúčovým krokom – odberom krvi pacienta. Z tejto vzorky následne izolujú prirodzené zabíjačské bunky, ktoré sa potom upravujú tak, aby exprimovali špeciálny proteín nazývaný chimérický antigénový receptor (CAR), uvádza Science Direct.
Tento receptor funguje ako biologický radar. Umožňuje bunkám identifikovať molekulárne markery na povrchu rakovinových buniek a cieleným spôsobom ich eliminovať. Vďaka tejto úprave sa z bežnej imunitnej bunky stáva vysoko špecializovaná zbraň, schopná zamerať sa na rakovinu bez poškodenia zdravých tkanív.
Po genetickej modifikácii nasleduje fáza kultivácie. Bunky sa niekoľko týždňov množia v sterilných podmienkach, aby ich bolo dostatok na terapeutické použitie. Až potom ich lekári aplikujú späť do tela pacienta, aby mohli začať svoj cielený útok na rakovinové bunky.
Najväčšou výzvou pri výrobe personalizovaných CAR-NK buniek zostáva čas. Každý pacient potrebuje svoje vlastné bunky, ktoré musia byť v dobrom stave, aby ich bolo možné geneticky upraviť a rozmnožiť. Jedno z možných riešení predstavujú „darcovské“ bunky. Imunitný systém pacienta ich však často rozpozná ako cudzie a zničí ešte predtým, než stihnú napadnúť rakovinu.
V spomínanej štúdii však vedci zistili, že NK bunky dokážu uniknúť pozornosti T buniek, ak na svojom povrchu nenesú proteíny HLA triedy I. Tieto proteíny zvyčajne slúžia ako identifikačné znaky, ktoré T bunky využívajú na rozpoznanie vlastných buniek.
Ešte pozoruhodnejšie je, že nové CAR-NK bunky vyvolávali podstatne nižšie riziko rozvoja syndrómu uvoľňovania cytokínov (CRS), závažného vedľajšieho účinku spojeného s chemoterapiou a niektorými imunoterapiami.
„Tento prístup nám umožňuje upraviť bunky CAR-NK v jedinom kroku tak, aby sa vyhli odmietnutiu hostiteľskými T bunkami a ostatnými imunitnými bunkami. Navyše účinnejšie ničia rakovinové bunky a zároveň prinášajú vyššiu bezpečnosť,“ hovorí Jianzhu Chen. Nová stratégia tak predstavuje jeden z najvýznamnejších krokov v evolúcii bunkovej terapie rakoviny.
Čítaj viac z kategórie: Lifehacking
Zdroje: Nature, Daily Mail, Science Direct