Projekt za 30 miliónov eur: Pod slovenským mestom chcú čerpať teplo zo 4-kilometrovej hĺbky, vykurovať má tisíce domácností

Hlboko pod povrchom Žiarskej kotliny sa ukrýva teplo, ktoré by jedného dňa mohlo vykurovať tisíce domácností bez toho, aby sa spálili čo i len trochu uhlia či plynu. Ambiciózny geotermálny projekt za približne 30 miliónov eur, ktorý pri Žiari nad Hronom pripravuje žilinská firma PW geoenergy, práve prekonal jednu z dôležitých úradných prekážok.

Úrad rozhodol, že zámer nemusí prejsť celým procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, no zároveň mu nadelil sériu prísnych podmienok.

Geotermálny projekt pri Žiari dostal zelenú

Rozhodujúci krok padol na Okresnom úrade v Žiari nad Hronom. Ako informoval portál oPeniazoch.sk, úrad vydal 7. októbra 2026 záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, v ktorom skonštatoval, že projekt nevyžaduje povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, teda plné EIA. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. októbra a potvrdenie o jeho účinnosti úrad vydal 26. októbra 2026.

Pre investora ide o dôležitý signál, že projekt je z environmentálneho hľadiska priechodný. Netreba to však zamieňať so stavebným povolením. Firma musí získať ešte ďalšie súhlasy a predovšetkým uskutočniť hydrogeologický prieskum, ktorý potvrdí, že pod zemou je dostatok využiteľnej geotermálnej vody.

Čo je súčasťou projektu za 30 miliónov eur

Samotný zámer predložený na posudzovanie je technicky náročný. Počíta s takzvaným geotermálnym dubletom, teda dvojicou hlbokých vrtov, z ktorých jeden horúcu vodu z podzemia čerpá a druhý ju po odovzdaní tepla vracia naspäť. Ide o uzavretý systém, v ktorom voda koluje dookola a nedostáva sa do kontaktu s okolím. Konečná hĺbka vrtov má byť približne 4 000 metrov, pričom firma plánuje ročne odoberať okolo 1,5 milióna kubických metrov geotermálnej vody.

Výsledkom má byť inštalovaný tepelný výkon až 20 megawattov a ročná produkcia tepla až 90-tisíc megawatthodín. Pri bežnej spotrebe domácností to podľa odhadov zodpovedá vykurovaniu zhruba 7 500 až 9 000 domácností. Ide však zatiaľ len o odhad, keďže dokumentácia konkrétnych odberateľov tepla nemenuje. Projekt sa má realizovať pri obci Lovča v južnej časti Žiarskej kotliny.

Výhodou geotermálnej energie oproti slnku či vetru je, že horúca voda v podzemí je k dispozícii nepretržite počas celého roka a nezávisí od počasia ani ročného obdobia. Ako v rozhovore pre web Geotermálna energia vysvetlil projektový manažér PW Energy Michal Mašek (na snímke), „geotermálna energia je takzvaný základný zdroj, čiže base load“. Práve preto ju odborníci považujú za stabilný a čistý zdroj, ktorý vie fungovať aj v zime, keď je dopyt po teple najvyšší.

Zelená, ale s podmienkami

Hoci úrad plné posudzovanie nenariadil, projekt zďaleka nepustil bez pravidiel. Investor musí počas vŕtania zabrániť úniku ropných a iných znečisťujúcich látok do hornín či podzemných vôd a udržiavať techniku v dobrom technickom stave. Rovnako musí mať pripravené opatrenia pre prípad havarijného úniku geotermálnej kvapaliny.

Osobitne citlivou je ochrana zdrojov minerálnych vôd. Úrad výslovne zakázal akékoľvek technické práce v druhom ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov Sklené Teplice, a to v akejkoľvek hĺbke v mieste, kde sa reinjektážny vrt odkláňa. Záverečná správa z hydrogeologického prieskumu zároveň musí preukázať, že spätné vtláčanie vody má na geotermálny rezervoár len zanedbateľný vplyv a firma musí vyhodnocovať objemy odoberanej aj vracanej vody.

Kto stojí za projektom 

Za zámerom stojí spoločnosť PW geoenergy, a. s., ktorá sídli v Žiline a na trhu pôsobí päť rokov. Jej predsedom predstavenstva je Milan Jankura. Firma je súčasťou širšieho projektu spoločnosti PW Energy z Košíc, ktorá sa dlhodobo venuje geotermálnej energii a pripravuje podobný projekt aj v okolí Prešova.

Projekt pri Žiari pritom nie je len záležitosťou jednej malej firmy. Ako strategický partner pri ňom figuruje energetická skupina SSE Holding, zatiaľ čo do materskej PW Energy v roku 2022 kapitálovo vstúpila významná stredoeurópska investičná skupina WOOD & Company. Za celým zámerom tak nestoja len nadšenci, ale aj silní energetickí a finanční hráči, čo projektu dodáva na vážnosti.

Firma zatiaľ bez tržieb

Pohľad do účtovníctva ukazuje, že ide o klasickú projektovú firmu, ktorá zatiaľ nič nezarába, len investuje a pripravuje. Podľa dát z registra účtovných závierok, ktoré zverejnili FinStat a Valida, spoločnosť PW geoenergy v roku 2025 nedosiahla žiadne tržby a skončila v strate 24 247 eur, ktorá sa medziročne mierne zmenšila.

Na prvý pohľad znepokojivé číslo má však svoje vysvetlenie. Firma si časť vynaložených nákladov vo výške takmer 49-tisíc eur aktivovala, čo znamená, že ich premietla do hodnoty vznikajúceho majetku, teda samotného projektu. Inými slovami, peniaze sa vkladajú do prípravy budúcej geotermálnej prevádzky. Pri developerských projektoch v energetike ide o úplne bežný stav, keď firma roky pracuje a investuje skôr, ako zarobí prvé euro z predaja tepla.

Kedy by mohol projekt reálne vzniknúť

Cesta od úradnej zelenej k reálne tečúcej horúcej vode je ešte dlhá. Podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá však nie je záväzným harmonogramom, by sa výstavba mohla začať koncom roka 2027, dokončenie je naplánované na polovicu roka 2033 a spustenie prevádzky na druhý polrok 2033.

Celý zámer zapadá do širších ambícií skupiny PW Energy, ktorá chce geotermálnu energiu na Slovensku využívať nielen na výrobu tepla, ale aj elektriny. Mašek pritom upozorňuje aj na netradičné využitie, napríklad chladenie energeticky náročných dátových centier, ktoré podľa neho „dokáže vyrobiť masívne množstvo chladu s absolútne minimálnou spotrebou elektrickej energie“. Pri podobnom projekte, ktorý skupina chystá pri Prešove, to zhrnul slovami, že „dnes to už nie je len o technológii“, ale o celom energetickom a digitálnom ekosystéme.

Ak sa projekt pri Žiari podarí dotiahnuť, mohol by sa stať jedným z prvých svojho druhu u nás a ukázať, že Slovensko má pod nohami energetický zdroj, ktorý zatiaľ využíva len z malej časti. Rozhodovať však budú ďalšie povolenia, výsledky vrtov a predovšetkým to, či sa preukáže, že tepla je pod Žiarskou kotlinou naozaj dosť.