Proti stresu vieš bojovať jedením. Psychobiotická diéta ťa môže zachrániť, ak si pod tlakom

Sú dni, keď sa vystavujeme stresu viac, než by sme chceli. Medzi najčastejšie rady, ako mu predísť, patrí meditácia, pravidelné cvičenie či dostatok času na naše obľúbené aktivity.

Ako sme písali v našom článku, pokiaľ u nás tento jav pretrváva dlhšie, môže mať negatívny dopad na naše zdravie. Takzvaný chronický stres nám môže spôsobiť aj dlhodobé zotrvávanie v nefunkčnom vzťahu či zamestnaní, ktoré nás nenapĺňa.

Možno sa to nezdá, ale aj potraviny, ktoré konzumujeme, môžu mať pozitívny vplyv na zvládanie stresu, informuje portál ScienceAlert. Článok publikovaný v časopise Stress poukazuje na to, že množstvo a kvalita živín, ktoré prijmeš počas dňa, môžu ovplyvniť nervové obvody tela, píše portál Everyday Health. Práve tieto obvody kontrolujú emócie, motiváciu či náladu.

Okrem toho štúdia publikovaná v roku 2017 v časopise Psychosomatic Medicine: Journal of Behavioral Medicine tvrdí, že zdravie čriev tiež zohráva kľúčovú rolu.

„Zdravie mikrobiómu alebo zdravie čriev ovplyvňuje vašu náladu, emócie a psychické zdravie,“ cituje Everyday Health slová odborníčky na výživu Alice Figueorovej.

Ako je to možné?

ScienceAlert uvádza, že najnovšia štúdia poukazuje na to, že konzumácia väčšieho množstva fermentovaných potravín a vlákniny len počas štyroch týždňov môže mať blahodarné účinky na zvládanie stresových situácií. 

Okrem toho mnoho minulých výskumov tvrdí, že strava zohráva kľúčovú rolu, pokiaľ ide o naše duševné zdravie. Je dokázané, že zdravá strava môže znížiť riziko mnohých bežných duševných chorôb.

zdroj: Pexels/energepic.com

Možno premýšľaš, ako je to možné. Jedným z vysvetlení je, že za tým stojí vzťah medzi ľudským mozgom a baktériami, ktoré žijú v črevách. Medzi danými orgánmi dochádza k vzájomnej komunikácii, čo umožňuje základné telesné funkcie, ako sú napríklad trávenie či chuť do jedla.

Práve z tohto jednoduchého vysvetlenia vyplýva, že emocionálne a kognitívne centrá v ľudskom mozgu sú úzko spojené s črevami.

Rôznorodá vzorka respondentov

Štúdie sa zúčastnilo 45 zdravých ľudí s relatívne nízkym obsahom vlákniny vo veku 18 až 59 rokov. Väčšiu polovicu respondentov tvorilo ženské pohlavie.

Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín, pričom im bola náhodne pridelená diéta. Dodržiavať ju mali do konca trvania štúdie, čiže štyri týždne.

Približne polovica sa stravovala pomocou diéty, ktorú navrhla odborníčka na výživu Kirsten Berdingová. Jej cieľom bolo zvýšiť množstvo probiotických a fermentovaných potravín v ich jedálničku. Daná diéta je známa aj ako „psychobiotická“, pretože potraviny, ktoré zahŕňa, sa spájajú s lepším duševným zdravím.

Spomínanej výskumnej vzorke bolo poskytnuté aj individuálne vzdelávacie stretnutie s dietológom, ktoré sa uskutočnilo na začiatku a aj v polovici štúdie.

zdroj: Pexels/Demeter Attila

Odporúčalo sa im zahrnúť do svojho jedálnička šesť až osem porcií ovocia a zeleniny s vysokým obsahom prebiotickej vlákniny denne. K odporúčaním potravinám patria napríklad cibuľa, pór, kapusta, jablká či banány.

Odporúčaná dávka strukovín zahŕňala tri až štyri porcie týždenne. Okrem toho im bolo povedané, aby konzumovali dve až tri porcie fermentovaných potravín denne. Patria k nim kyslá kapusta, kefír a kombucha.

Čokoláda ako nástroj pomoci

Everyday Health prináša zaujímavé zistenie. Síce od detstva počúvame, že čokoláda je nezdravá, naopak môže mať pozitívny vplyv na naše zdravie.

Tmavá čokoláda môže znížiť stres dvoma spôsobmi, ktoré zahŕňajú jej chemický a emocionálny vplyv. Už len fakt, že je vnímaná ako pochúťka, môže znížiť hodnoty stresu.

Okrem toho je bohatá na antioxidanty, čo môže v tomto zohrávať tiež dôležitú rolu. Avšak, je potrebné aj túto pochúťku konzumovať s mierou.

Pozitívny dopad na spánok

U oboch skupín účastníkov štúdie sa ukázalo, že sa zlepšila aj ich kvalita spánku, píše ScienceAlert. Avšak, u tých, ktorí boli súčasťou psychobiotickej diéty, sa zaznamenala vyššia kvalita spánku.

zdroj: Pexels/Jane Doan

Jedným z hlavných cieľov štúdie bolo pozorovanie zmien v hladine určitých kľúčových chemikálií produkovanými črevnými mikróbmi. Dokázalo sa, že niektoré z nich sa spájali s duševným zdravím, čo by mohlo vysvetliť, prečo sa respondenti cítili byť menej pod stresom.

Výskumný tím ďalej uviedol, že budú potrebné ďalšie dlhodobejšie štúdie. Stojí za tým napríklad to, že všetci účastníci výskumu boli zdraví. Z toho vyplýva, že zatiaľ sa nevie, aký vplyv môže mať spomínaná diéta na niekoho, koho zdravotný stav nie je úplne v poriadku.