Prvé črty „udržateľného mieru“ na Ukrajine sú na stole. Hovorí sa o takzvanom „kórejskom riešení“

Diskusia o budúcej podobe mieru na Ukrajine sa v posledných týždňoch zrýchlila. Podľa amerického denníka Washington Post sa črtá rámec, ktorý kombinuje bezpečnostné záruky, ekonomickú obnovu a pevné ukotvenie Ukrajiny v Európskej únii. Ako uvádzajú americkí, ukrajinskí a európski predstavitelia, rokovania sa napriek neistotám posúvajú smerom k modelu, ktorý sa v diplomatických kruhoch čoraz častejšie prirovnáva ku kórejskému riešeniu. Ide o predstavu, že jasne určená deliaca línia a medzinárodný dohľad môžu vytvoriť dlhodobý, hoci krehký mier.

Rokovania však zároveň komplikujú politické signály z Washingtonu. V Národnej bezpečnostnej stratégii USA sa objavila pasáž, že sa Washington chce postaviť „rovnako ďaleko“ od Európy aj Ruska, čo Európa podľa denníka vyhodnocuje s obavami.

Kontúry mieru

Podľa Washington Post americkí vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff pracujú s konceptom troch dokumentov – mierovej dohody, bezpečnostných záruk a plánu obnovy. Práve táto kombinácia má umožniť, aby dokázal prezident Volodymyr Zelenskyj obhájiť dohodu pred vlastnou verejnosťou. Rokujúce strany diskutujú o rýchlom vstupe Ukrajiny do EÚ v roku 2027, čo by z dlhodobého hľadiska posilnilo obchod a prísne protikorupčné pravidlá únie.

Zásadnou témou sú bezpečnostné garancie. Spojené štáty zvažujú mechanizmus podobný článku 5 NATO, hoci by šlo o samostatnú bilaterálnu dohodu, prezident Zelenskyj zároveň nalieha aby bol takýto dokument ratifikovaný Kongresom.

Paralelne sa rokuje o veľkosti ukrajinskej armády, pričom sa pohybuje návrh od 600 000 po 800 000 vojakov. Ukrajina pritom odmieta akékoľvek ústavné obmedzenia, ktoré by mohli posilniť vplyv Moskvy.

Najzreteľnejšia paralela s Kóreou sa objavuje pri demilitarizovanej zóne. Tá by viedla pozdĺž celej línie dotyku od Donecka až po Cherson. Mimo nej by existovala hlbšia zóna bez ťažkých zbraní. Medzinárodné monitorovanie a dlhodobý dohľad by mali zabrániť obnoveniu bojov, podobne ako na Kórejskom polostrove.

Najspornejší bod

Kľúčovou otvorenou otázkou sú územné ústupky. Podľa Washington Post Rusko žiada kompletné odovzdanie zostávajúcich častí Donecka, zatiaľ čo americkí vyjednávači tvrdia, že Ukrajina môže časť území stratiť v bojoch v najbližších mesiacoch. Aby bola požiadavka prijateľnejšia, rokuje sa o demilitarizácii sporných oblastí. Zelenskyj však zdôraznil, že „nemá právomoc“ formálne postúpiť územie Rusku. Aj preto sa uvažuje o modeli, kde Ukrajina síce de facto stratí kontrolu nad časťou Donbasu, no právne si zachová nárok – rovnako ako to robí Južná Kórea voči Severu.

Dôležitým prvkom je aj budúcnosť jadrovej elektrárne v Záporoží. Jednou z alternatív je, že by prevádzku prevzali Spojené štáty, čo by podľa ukrajinských predstaviteľov vytvorilo americký „tripwire“ proti ďalším ruským útokom.

Európa, tlak z Washingtonu a hľadanie trvalého riešenia

Podľa Politico Trumpova administratíva pokračuje v intenzívnych rokovaniach s európskymi lídrami. Na poslednom spoločnom telefonáte s Emmanuelom Macronom, Keirom Starmerom a Friedrichom Merzom americký prezident podporil snahu o „spravodlivý a trvalý mier“. Zároveň však v rozhovore pre tento denník vyhlásil o Zelenskom: „Keď prehrávaš, lebo on prehráva.“ Takéto výroky frustrujú Kyjev aj jeho partnerov, najmä keď Washington opakovane mení svoj postoj k tomu, čo predstavuje „prijateľnú“ dohodu.

V najnovšej verzii amerického návrhu by Ukrajina odovzdala celý Donbas výmenou za bezpečnostné záväzky. Hoci tlak USA rastie, viacerí európski predstavitelia zdôrazňujú význam americkej angažovanosti v mierovom procese. Britská ministerka Yvette Cooperová uviedla, že „práca USA na mierovom procese je nesmierne dôležitá“.

Rokovania podľa Politico pokračujú denne. Ak sa podarí zosúladiť bezpečnostné garancie, ekonomické stimuly a územné kompromisy, môže sa rysovať riešenie, ktoré síce nebude ideálnym mierom, ale môže byť dlhodobo udržateľné – podobne ako kórejský model.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie