Rokovania s Iránom stroskotali a ropa letí hore: Trumpova blokáda straší trhy, benzín opäť zdražie
- Po zlyhaní rokovaní medzi USA a Iránom ceny ropy opäť vyskočili nad sto dolárov
- Trhy sa obávajú ďalšieho napätia
- Nové riziko visí aj nad cenami palív
- Po zlyhaní rokovaní medzi USA a Iránom ceny ropy opäť vyskočili nad sto dolárov
- Trhy sa obávajú ďalšieho napätia
- Nové riziko visí aj nad cenami palív
Ropné trhy zareagovali na pád rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom prudkým rastom cien. Podľa serveru Axios sa ropa po otvorení trhov opäť dostala nad hranicu 100 dolárov za barel, čím sa vymazala veľká časť predchádzajúceho poklesu po ohlásení podmieneného prímeria.
Vývoj naznačuje, že investori neveria v rýchly návrat bežnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý je jednou z najdôležitejších tepien svetového obchodu s energiami.
Práve zlyhanie diplomacie sa stalo hlavným signálom, že napätie nekončí. Donald Trump po neúspešných rokovaniach v Pakistane oznámil, že Spojené štáty začnú s blokádou iránskych prístavov a lodí smerujúcich do Hormuzského prielivu alebo z neho. Trhy si tento krok nevyložili ako cestu k upokojeniu situácie, ale ako ďalšie zvýšenie rizika pre dodávky ropy.
Ropa sa po páde rokovaní rýchlo vrátila nad sto dolárov
Podľa Axios vyskočili ceny ropy pri otvorení trhov v nedeľu večer o viac ako sedem percent. Severomorský Brent sa dostal na 102,29 dolára za barel a americká ropa WTI na 104,56 dolára. Stanica BBC uvádza veľmi podobné čísla, keď Brent dosiahol 102,30 dolára a WTI vzrástla o 8,7 percenta na 104,94 dolára za barel.
Ešte minulý týždeň pritom ceny výrazne klesli po tom, ako USA a Irán uzavreli podmienené dvojtýždňové prímerie, ktoré zahŕňalo aj otvorenie Hormuzského prielivu. Po kolapse rokovaní sa však trhy vrátili k obavám, že energetická kríza sa môže prehĺbiť. Axios upozorňuje, že vyššie ceny oddialia citeľnejšiu úľavu aj pre amerických motoristov, keďže priemerná cena benzínu sa v USA drží na úrovni 4,13 dolára za galón.
Hormuzský prieliv zostáva kľúčovým bodom napätia
Hormuzský prieliv je kritickou trasou pre globálne dodávky ropy a plynu. Práve cez tento koridor prechádza približne pätina svetových energetických zásielok. Po vypuknutí vojny medzi USA, Izraelom a Iránom 28. februára sa práve táto oblasť stala jedným z hlavných ohnísk napätia. Irán po útokoch pohrozil lodiam, ktoré sa pokúsia prieliv využívať, a preprava sa vo veľkej miere zastavila.
Axios píše, že Trumpova blokáda má zmeniť situáciu, v ktorej Irán využíval prieliv ako nátlakový nástroj a zároveň pokračoval vo vývoze vlastnej ropy. Podľa BBC však Irán export ropy celkom nezastavil. Spravodajská firma Windward uviedla, že od 1. marca opustilo ostrov Kharg viac než 58 miliónov barelov ropy a viac ako 90 percent z tohto objemu smerovalo do Číny.

Trhy sa boja dlhšieho výpadku aj ďalšej eskalácie
Analytici z Eurasia Group, na ktorých sa odvoláva Axios, varovali, že pretrvávajúca hrozba iránskych útokov na lode odmietajúce platiť poplatky bude aj naďalej brzdiť dopravu cez prieliv. Podľa ich odhadu zostávajú objemy prepravy pod úrovňou desiatich percent predvojnového stavu, čo znamená ďalší tlak na ceny ropy.
BBC dopĺňa, že nervozita sa netýka len ropy a plynu. Bývalý americký vyslanec David Satterfield upozornil, že cez Perzský záliv sa prepravuje aj približne 30 percent svetového hliníka, 30 percent hélia, až polovica vstupných surovín na výrobu hnojív a asi 17 percent všetkých polymérov.
V relácii BBC povedal „Perzský záliv je kritickým bodom globálnych dodávok ďaleko za hranicou uhľovodíkov a ak to bude pokračovať ešte niekoľko týždňov, dopad bude veľmi hlboký aj mimo cien benzínu a nafty.“
Diplomacia zlyhala a neistota sa prenáša do celej ekonomiky
Vývoj po neúspešných rokovaniach ukazuje, že nejde len o regionálny konflikt. BBC upozorňuje, že ázijské ekonomiky sú na rope z Blízkeho východu silno závislé, a preto znášajú následky obzvlášť citeľne. Pokles zaznamenali aj akciové trhy v Európe a Ázii. Londýnsky index FTSE 100 oslabil o 0,5 percenta, francúzsky CAC aj nemecký DAX o jedno percento, japonský Nikkei 225 o 0,7 percenta a juhokórejský Kospi o 0,9 percenta.
Ekonomický rozmer celej krízy zvýrazňuje aj komentár ekonóma Chuu Yeow Hweeho pre BBC, podľa ktorého „ceny ropy pravdepodobne zostanú zvýšené, pretože očakávania sa teraz odvíjajú od toho, či bude blokáda plne zavedená, či sa narušenie lodnej dopravy rozšíri a či sa obnoví diplomacia.“ Kým sa neukáže, či prímerie vydrží a či sa rokovania vrátia do pohybu, trhy budú naďalej reagovať nervózne. A spolu s nimi aj ceny energií, pohonných látok a náklady pre firmy aj domácnosti.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Axios, BBC