Prvý krok k lieku na progresívnu sklerózu multiplex: Vedci našli kľúčové zápalové bunky
- Skleróza multiplex môže mať slabinu
- Vedci našli bunky, ktoré šíria zápal a poškodzujú mozog
- Skleróza multiplex môže mať slabinu
- Vedci našli bunky, ktoré šíria zápal a poškodzujú mozog
Progresívna forma sklerózy multiplex (MS) patrí medzi najzákernejšie ochorenia nervového systému. Zatiaľ čo pri iných typoch majú pacienti obdobia, keď sa stav na chvíľu zlepší, pri progresívnej MS prichádza len neustály úpadok.
Liečby, ktoré by tento proces dokázali zastaviť, zatiaľ neexistujú. Vedci z Univerzity v Cambridge však teraz urobili objav, ktorý môže priniesť prelom.
Identifikovali totiž špeciálny typ mozgových buniek, ktoré sa pri progresívnej MS správajú úplne inak, než by mali. Tieto bunky pomenovali DARGs (Pozn. Red.: názov je akronymom pre „disease-associated radial glia-like cells“, alebo inak povedané – chorobou asociované radiálne glia-bunky).
A hoci ich názov znie odborne, podstata je jednoduchá: ide o bunky, ktoré sa „vracajú späť v čase“, do detského štádia vývoja, no zároveň sa správajú, akoby boli predčasne staré.
Bunky, ktoré namiesto pomoci škodia
Glia-bunky sú bežne akýmsi „lešením“ mozgu. Pomáhajú nervovým bunkám rásť, podporujú ich a udržiavajú poriadok. DARGs však robia pravý opak.
Ako ukázal výskum publikovaný v časopise Neuron, tieto bunky sú pri progresívnej MS až šesťkrát početnejšie než u zdravých ľudí a majú nebezpečnú schopnosť: uvoľňujú signály, ktoré spúšťajú zápal a nútia okolité mozgové bunky starnúť rýchlejšie. Výsledok? Mozog sa dostáva do začarovaného kruhu chronického zápalu a poškodzovania nervov.
„V podstate sme objavili gliové bunky, ktoré nielenže nefungujú správne, ale aktívne šíria poškodenie. Uvoľňujú zápalové signály, ktoré spôsobujú predčasné starnutie okolitých mozgových buniek, čím vytvárajú toxické prostredie, ktoré urýchľuje neurodegeneráciu,“ vysvetlil profesor Stefano Pluchino, jeden z autorov štúdie pre portál NeuroscienceNews.
Ako vedci na bunky prišli
Tím v Cambridge spolu s americkými kolegami vytvoril z kožných buniek pacientov takzvané indukované nervové kmeňové bunky. Tie dokážu napodobniť správanie mozgových buniek „v skúmavke“. V tomto prostredí si všimli zvláštnu skupinu buniek, ktorá sa objavovala len u pacientov s progresívnou MS, a to podstatne častejšie než u kontrolných vzoriek.
Následne ich výskyt potvrdili aj priamo v mozgovom tkanive pacientov, kde sa DARG bunky koncentrovali práve v oblastiach najväčšieho poškodenia. A čo je ešte dôležitejšie, nachádzali sa v tesnej blízkosti imunitných buniek, čo potvrdzuje ich úlohu v šírení zápalu.
Štatistiky zo Slovenska a sveta
Toto ochorenie je dobre známy aj pre Slovákov. Odborníci však upozorňujú, že presný počet pacientov so sklerózou multiplex na Slovensku nie je známy. Chýba centrálne vedený register pacientov, existujúce databázy nie sú dostatočne vyplnené a poskytujú neúplné údaje.
Napriek tomu odhady hovoria, že približne 16 000 ľudí na Slovensku trpí SM a každý rok pribudne 1 600 až 2 000 nových pacientov.
Globálne sa so sklerózou multiplex lieči cca 2,8 milióna ľudí a choroba postihuje ženy častejšie ako mužov – v pomere približne 4 : 1. Výskyt ochorenia je vyšší v severnej Európe a Severnej Amerike.
Nádej pre budúcu liečbu
Doteraz boli progresívne formy sklerózy multiplex takmer bez možnosti účinnej liečby. Objav DARG buniek však otvára nové dvere. Ak sa podarí nájsť spôsob, ako tieto bunky „opraviť“ alebo úplne odstrániť, vedci by mohli prvýkrát vyvinúť terapiu, ktorá dokáže spomaliť alebo zastaviť zhoršovanie ochorenia.
„Naším cieľom je pochopiť molekulárne mechanizmy DARG buniek a skúmať, ako ich vieme zacieliť,“ povedala spoluautorka výskumu Dr. Alexandra Nicaise. „Ak uspejeme, mohlo by ísť o prvé skutočne chorobu-modifikujúce lieky pre progresívnu MS.“
Vedci zatiaľ netvrdia, že riešenie je za rohom. Objav však prináša nový pohľad na to, čo sa deje v mozgu ľudí s progresívnou MS, a dáva jasný cieľ, na ktorý sa možno zamerať. Do budúcna sa očakáva, že podobné bunky sa môžu podieľať aj na iných neurodegeneratívnych ochoreniach, od Alzheimerovej choroby až po nádory mozgu.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Neuron, NeuroscienceNews, Lekar.sk