Prvý pilotovaný let k Mesiacu od roku 1972 – Artemis štartuje už dnes v noci: Čo čaká posádku a aké sú ciele misie

1. apríla 2026 o 20:50

Artemis II je prvý pilotovaný let k Mesiacu po polstoročí
Posádka obletí Mesiac a vráti sa na Zem
Cieľom je testovanie systémov pre pristátie

Artemis štartuje už dnes v noci Freepik.com/AI/wirestock

Artemis II je prvý pilotovaný let k Mesiacu po polstoročí
Posádka obletí Mesiac a vráti sa na Zem
Cieľom je testovanie systémov pre pristátie

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Artemis II je prvý pilotovaný let k Mesiacu od roku 1972. Už onedlho odštartuje v rámci misie americkej vesmírnej agentúry NASA. Štvorčlenná posádka počas približne desaťdňovej misie obletí Mesiac a vráti sa na Zem bez pristátia. Cieľom je otestovať nové kozmické systémy a pripraviť návrat ľudí na mesačný povrch, ktorý NASA plánuje v druhej polovici desaťročia.

Misia nadväzuje na program Artemis, ktorý má zabezpečiť dlhodobú prítomnosť ľudí na Mesiaci a vytvoriť technologické základy pre budúce expedície na Mars. Táto misia je prvým pilotovaným letom tohto programu a nadväzuje na nepilotovanú misiu Artemis I z roku 2022, keď kozmická loď Orion úspešne obletela Mesiac, píše France24.

Artemis II je testom novej generácie kozmických technológií

Artemis II predstavuje kľúčový test systémov, ktoré majú umožniť budúce pristátie ľudí na Mesiaci. Posádka po štarte vstúpi najskôr na vysoko eliptickú obežnú dráhu Zeme, kde astronauti vykonajú sériu kontrol a skúšok kozmickej lode Orion, uvádza NASA. Počas prvých približne 25 hodín budú simulovať manévre potrebné pre budúce misie, vrátane priblíženia k oddelenému hornému stupňu rakety. Testy majú overiť manuálne riadenie lode a schopnosť astronautov vykonávať presné manévre vo vesmíre.

Ak všetky systémy prejdú kontrolami, Orion zapáli hlavný motor a zamieri k Mesiacu vzdialenému približne 384-tisíc kilometrov. Loď bude nasledovať takzvanú free-return trajektóriu. Ide o dráhu, ktorá využíva gravitačné pole Mesiaca na automatický návrat k Zemi bez potreby ďalšieho pohonu. Počas šiesteho dňa letu sa loď dostane približne 8-tisíc kilometrov za odvrátenú stranu Mesiaca. Astronauti tak prekonajú rekord vzdialenosti od Zeme, ktorý držala posádka misie Apollo 13 z roku 1970.

Samotný prelet okolo Mesiaca potrvá približne šesť hodín. Posádka bude fotografovať povrch a zbierať pozorovania, ktoré majú pomôcť pri výbere budúcich miest pristátia, najmä v oblasti južného pólu Mesiaca. Celá misia sa má skončiť po približne desiatich dňoch návratom na Zem a pristátím do Tichého oceánu pri pobreží Kalifornie.

Budeš sledovať cestu k Mesiacu?

Áno, zaujíma ma to

Ak na to bude čas

Skôr nie

Nie

Posádka misie Artemis II

Posádku Artemis II tvoria štyria astronauti vo veku 47 až 50 rokov. Veliteľom misie je Reid Wiseman, bývalý kapitán amerického námorníctva a skúsený astronaut, ktorý už pôsobil na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Pilotom lode bude Victor Glover, bývalý testovací pilot námorníctva. V minulosti sa stal prvým černošským astronautom, ktorý dlhodobo pracoval na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Počas Artemis II sa stane prvým človekom tmavej pleti, ktorý sa dostane k Mesiacu.

Treťou členkou posádky je inžinierka Christina Koch. Tá drží rekord za najdlhší nepretržitý pobyt ženy vo vesmíre, keď počas misie na ISS strávila 328 dní na obežnej dráhe. Artemis II z nej zároveň urobí prvú ženu, ktorá sa zúčastní pilotovanej misie k Mesiacu. Štvoricu dopĺňa Jeremy Hansen z Kanadskej vesmírnej agentúry. Ide o prvého Kanaďana a zároveň prvého neamerického astronauta, ktorý poletí k Mesiacu.

Posádka bude počas celej misie pracovať v relatívne malom priestore kapsuly Orion, ktorej vnútorný objem je približne veľkosti menšieho obytného vozidla, uvádza časopis Nature.

Raketa SLS a loď Orion

Astronauti poletia na palube kozmickej lode Orion, ktorá je umiestnená na vrchole nosnej rakety Space Launch System (SLS). Tá dosahuje výšku približne 98 metrov. Hoci je o približne desať metrov nižšia než legendárna raketa Saturn V z éry programu Apollo, pri štarte generuje väčší ťah vďaka dvojici prídavných raketových motorov.

SLS využíva motory a technológie odvodené od amerických raketoplánov a ako palivo používa kvapalný vodík. Práve úniky vodíka spôsobili v minulosti viaceré technické problémy počas príprav na štart. Technici museli riešiť aj únik hélia počas testov tankovania, ktorý posunul pôvodný termín štartu. NASA zároveň upravila niektoré parametre návratu do atmosféry.

Dôvodom boli poškodenia tepelného štítu kapsuly Orion počas nepilotovanej misie Artemis I v roku 2022. Tepelný štít chráni loď pri návrate do atmosféry, keď teploty dosahujú tisíce stupňov. Pri Artemis II bude návratová trajektória mierne upravená, aby sa znížilo tepelné zaťaženie.

Spolupráca s priemyslom a zahraničnými partnermi

Program Artemis sa odlišuje od historického programu Apollo širšou medzinárodnou a komerčnou spoluprácou. NASA spolupracuje so súkromnými spoločnosťami, ktoré majú vyvinúť pristávacie moduly pre budúce misie na Mesiaci. Medzi hlavné firmy patria SpaceX Elona Muska a Blue Origin Jeffa Bezosa.

Do programu sú zapojené aj viaceré zahraničné agentúry vrátane Európskej vesmírnej agentúry a Kanadskej vesmírnej agentúry.

Misia Apollo 17: posledné pristátie ľudí na Mesiaci v 20. storočí

Misia Apollo 17, ktorá sa uskutočnila od 7. do 19. decembra 1972, bola šiestym a zároveň posledným pristátím ľudí na Mesiaci v rámci amerického programu Apollo. Posádka NASA pristála v oblasti Taurus-Littrow na juhovýchodnom okraji Mare Serenitatis. Cieľom misie bol predovšetkým geologický výskum mesačného povrchu a zber vzoriek hornín a pôdy. Posádku tvorili veliteľ Eugene Cernan, pilot veliteľského modulu Ronald B. Evans a pilot lunárneho modulu Harrison H. Schmitt. Schmitt bol prvým profesionálnym geológom, ktorý sa prechádzal po povrchu Mesiaca.

Astronauti Cernan a Schmitt pristáli v údolí obklopenom vysokými masívmi pohoria Taurus. Lokalita Taurus-Littrow bola vybraná preto, že kombinovala hornaté oblasti aj nížiny, čo umožňovalo skúmať rôzne typy mesačných hornín. Počas troch výstupov na povrch Mesiaca astronauti využívali lunárne vozidlo Lunar Roving Vehicle. Vďaka nemu prešli najväčšiu vzdialenosť zo všetkých misií Apollo a nazbierali rekordné množstvo vzoriek hornín a pôdy.

Jedným z najznámejších momentov misie bol objav oranžovej mesačnej pôdy, ktorú našiel Harrison Schmitt. Tento materiál poskytol dôležité dôkazy o dávnej sopečnej aktivite na Mesiaci. Po ukončení výskumu astronauti odštartovali z mesačného povrchu a vrátili sa na obežnú dráhu, kde sa spojili s veliteľským modulom. Misia sa skončila návratom na Zem 19. decembra 1972.

Veliteľ Eugene Cernan sa stal posledným človekom, ktorý kráčal po Mesiaci. Jeho stopy zostávajú dodnes poslednými ľudskými stopami na mesačnom povrchu. Misia Apollo 17 tak symbolicky uzavrela éru pilotovaného prieskumu Mesiaca v 20. storočí, uvádza Air and Space.

TOP 10 najhodnotnejších značiek sveta: Rebríčku dominuje technologický gigant za 470 miliárd

Príprava na návrat ľudí na Mesiac

Artemis II je druhou etapou rozsiahleho programu návratu k Mesiacu. Po nej majú nasledovať ďalšie testovacie a operačné misie. NASA plánuje, že prvé nové pristátie astronautov na mesačnom povrchu sa uskutoční v rámci misie Artemis IV, ktorá je zatiaľ plánovaná na rok 2028. Cieľom je pristátie v oblasti južného pólu Mesiaca, kde sa predpokladá výskyt vodného ľadu.

Tieto zdroje neskôr využijú astronauti na výrobu vody, kyslíka či raketového paliva pre budúce misie. Program Artemis zároveň slúži ako technologický krok k dlhodobejšej ľudskej prítomnosti mimo obežnej dráhy Zeme. Skúsenosti z lunárnych misií majú pomôcť pri plánovaní budúcich letov na Mars.

Ak Artemis II prebehne úspešne, pôjde o prvý pilotovaný let ľudí za nízku obežnú dráhu Zeme po viac než päťdesiatich rokoch a zároveň o začiatok novej fázy prieskumu Mesiaca.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti