Psychedeliká môžu pomôcť proti infarktu. Českí vedci hľadajú dobrovoľníkov do novej štúdie

Ischemická choroba srdca (ICHS) patrí medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa môžu skončiť infarktom. Pri tomto ochorení srdcový sval nedostáva dostatok kyslíka, pretože koronárne tepny sú zúžené alebo čiastočne upchaté tukovými usadeninami, tzv. aterosklerotickými plátmi.

Tie sa môžu tvoriť roky bez príznakov, až kým neznížia prietok krvi natoľko, že sa objavia tlak alebo bolesť na hrudi, dýchavičnosť či únava. Najväčšie riziko nastáva, keď plát praskne a vytvorí sa krvná zrazenina, čo môže viesť k infarktu alebo náhlej srdcovej smrti.

 ICHS nie je len „problém cholesterolu“. Okrem klasických rizikových faktorov – vysokého tlaku, fajčenia, cukrovky, obezity či genetiky – môže progresiu ochorenia urýchľovať aj dlhodobý psychický stres a úzkosť.

Českí výskumníci preto spustili klinickú štúdiu RAFAEL, ktorá skúma, či psychoterapia s podporou psychedelík môže pomôcť zlepšiť stav koronárnych ciev a zároveň podporiť psychickú pohodu pacientov.“

Klinická štúdia RAFAEL

Psychedelická klinika Psyon v spolupráci s odborníkmi z Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe a s americkou University of Iowa spúšťa klinickú štúdiu RAFAEL. Názov je skratkou anglického pomenovania, ktoré odkazuje na ambíciu výskumu. Zistiť, či „život meniaca skúsenosť“ s podporou psychoterapie a psilocybínu dokáže ovplyvniť aterosklerózu v koronárnych tepnách.

Výskumníci vychádzajú z toho, že pri ischemickej chorobe srdca (ICHS) nejde len o „mechanické“ zúženie ciev. V centre pozornosti je aj dlhodobé psychické preťaženie a chronický stres, ktoré sa v medicíne spájajú s vyšším kardiovaskulárnym rizikom.

Tomáš v Ekvádore skúsil Ayahuascu. Bol presvedčený, že umrel, no ani v pekle nenašiel pokoj

V podkladoch projektu sa opisuje, že chronický psychosociálny stres môže viesť k narušeniu hypothalamo-pituito-adrenálnej osi, k zvýšeniu kortizolu a k predĺženej stresovej reakcii organizmu. Práve tento dlhodobý „režim stresu“ sa má podľa autorov štúdie premietať do progresie ICHS, píše portál Psyon.

ICHS pritom nie je okrajová diagnóza. Len v Česku sa s ňou lieči približne milión ľudí. Ročne je hospitalizovaných okolo 25-tisíc pacientov s infarktom myokardu, pričom približne tisíc z nich zomiera. Ďalšie desaťtisíce pacientov končia v nemocnici s chronickými formami ICHS.

Prvá štúdia mimo psychiatrických indikácií

RAFAEL sa v materiáloch opisuje ako prvá štúdia, ktorá hodnotí vplyv psychedelík priamo u kardiologických pacientov a mimo bežných psychiatrických indikácií. Zámerom nie je nahradiť štandardnú kardiologickú liečbu, ale overiť, či môže byť práca s psychikou posilnená psilocybínom účinným nástrojom na zmenu životného štýlu a zníženie rizikových faktorov, ktoré sa pri ICHS opakovane vracajú.

Hlavný garant štúdie, prof. MUDr. Tomáš Kovárník z VFN zdôrazňuje, že aj pri preventívnych opatreniach sa progresiu ochorenia často nedarí zastaviť. „Ischemická choroba srdca je jednou z najčastějších príčin úmrtí v našej populácii. Napriek preventívnym opatreniam sa nám zatiaľ nepodarí zastaviť jej progresiu ani zabrániť ďalším srdcovým príhodám. Jedným z možných dôvodov je prehliadaný vplyv chronického stresu – hlavného rizikového faktora. Veríme, že psychoterapia s využitím psychedelík môže ponúknuť novú cestu k zlepšeniu liečby CHD a celkového zdravia pacientov.“

Tím sa snaží štúdiu RAFAEL zacieliť na faktory, ktoré sa v praxi nie vždy podchytia rovnako dôsledne ako tlak, cholesterol či fajčenie: dlhodobú úzkosť, emočné vypätie, podráždenosť a ďalšie stresové vzorce.

Ako bude výskum prebiehať a čo presne budú merať?

Štúdia je plánovaná ako randomizovaná so zapojením 60 pacientov vo veku 18 až 75 rokov so stabilnou ICHS. Účastníkov rozdelia do dvoch skupín. Jedna má dostať 25 mg psilocybínu, druhá 5 mg midazolamu, ktorý je v materiáloch popísaný ako placebo.

Kľúčové je, že výskumníci nechcú zostať len pri subjektívnych výpovediach o tom, či sa človek cíti lepšie. Primárnym cieľom je sledovať zmenu objemu aterosklerotických plátov pomocou moderných invazívnych koronárnych zobrazovacích metód pri vstupe do štúdie a po 12 mesiacoch.

Použité vyšetrenia sú pomenované konkrétne: selektívna koronarografia, ako základné zobrazenie koronárnych tepien, intravaskulárny ultrazvuk na analýzu objemu plátov a optická koherentná tomografia na hodnotenie sily fibróznej čiapky plátu. Sekundárne ciele zahŕňajú sledovanie zmien v zložení plátov, zníženie chronického zápalu a zlepšenie celkového kardiovaskulárneho rizikového profilu.

Paralelne má prebiehať psychoterapeutická časť, zameraná na zmenu životného štýlu a na podporu dlhodobo udržateľnej zmeny v kvalite života. Autori projektu hovoria aj o ambícii zachytiť zmeny v odolnosti voči stresu a v psychologických parametroch, ktoré môžu ovplyvňovať prognózu pacientov.

Čo by znamenali pozitívne výsledky?

Očakávania výskumníkov sú formulované opatrne, no s jasnou ambíciou posunúť hranice doterajšej liečby. Spolugarant štúdie MUDr. Tomáš Páleníček hovorí: „Ak dosiahneme pozitívne výsledky, mohlo by to revolučným spôsobom zmeniť náš prístup k liečbe kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú jedným z hlavných dôsledkov chronického stresu.“

A dodáva aj cieľ destigmatizácie psychedelík mimo psychiatrie: „Táto štúdia je prvým krokom k tomu, aby sa psychedeliká vnímali nielen ako nástroj na liečbu duševných porúch, ale aj fyzických ochorení, ktoré sú výrazne ovplyvnené psychosomatickými faktormi…“

Výsledok RAFAEL-u tak bude stáť na dvoch nohách naraz: na merateľných zmenách v koronárnych tepnách a na tom, či sa podarí vyvolať reálnu, dlhodobo udržateľnú zmenu v správaní a prežívaní pacientov, ktoré je so srdcovo-cievnym rizikom úzko prepojené.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti