Psychologička: Slováci vedia v sebe prebudiť súdržnosť, keď je zle. Emócia z novembra ’89 tu ostala

Aj v reálnom prežívaní sú emócie Nežnej revolúcie. Slovensko je členom Európskej únie a NATO a november 1989 spojil talentovanú generáciu ľudí, ktorí pomohli vybudovať našu krajinu. Pre TASR to uviedla psychologička Klára Jurštáková.

„Za krátku históriu samostatného štátu sme si zvolili za premiérku i prezidentku ženy. Nie každá krajina to môže povedať,“ poznamenala.

Expertka zdôraznila, že vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny v roku 2018 ukázala, že odhodlaní mladí ľudia tu sú.

„Keď je najhoršie, vieme v sebe prebudiť súdržnosť. To, že sa často ocitáme znova v temnote, je však pravda,“ pripustila s tým, že nádej tu však vždy je.

„Taká, v akú verili ľudia počas 40 rokov neslobody a v novembri 1989 sa im to zrazu podarilo ukončiť,“ poznamenala.

Dochádza čas na spoločenské otázky

Zdôraznila, že dôvodov, prečo sa mení vnímanie novembra 1989, môže byť veľa. Podľa nej mnoho ľudí v súčasnosti napríklad rieši svoje osobné problémy a nemá čas a ani chuť hovoriť o spoločenských otázkach.

„S tým nám však nikto iný nepomôže. Čeliť histórii 90. rokov, Slovenskému štátu i rasizmu voči menšinám, ktoré tu máme,“ vymenovala.

Či určité hodnoty prežijú ako súčasť našej národnej identity, je podľa jej slov dané tým, či sa s nimi stretávame v bežnom živote. Spomenula, že historické udalosti v našej kolektívnej pamäti ostanú, ak sú okolo nás monumenty, ktoré nám ich pripomínajú. Keď o nich napríklad každoročne počujeme z úst politikov alebo ak sú po významných osobách pomenované ulice.

Hrdinský taxikár na Slovensku „zachránil“ seniora. Chceli ho okradnúť o 25-tisíc eur

„Zo zoznamu našich štátnych sviatkov je vidieť, že napríklad prvá Československá republika bola z neho jednoznačne vyčlenená,“ podotkla s tým, že rovnako bol na tom aj Deň veteránov. Upozornila, že dnes sa však začínajú na kabátoch ľudí objavovať červené vlčie maky a viac sa o tomto dni hovorí.

„Všetko je otázkou toho, čo si ako spoločnosť aktívne vyberieme, že chceme zachovať a na čo zabudneme,“ ukončila.

Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok uplynie 34 rokov.

17. novembra sa k Slovákom prihovorila prezidentka

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej síce demokracia nie je dokonalá, ale na rozdiel od totality ju stále môžeme formovať. A to napríklad slobodnými voľbami alebo slobodou prejavu.

Unikátny výlet: Len pár km od slovenských hraníc otvorili najvyššiu šmykľavku Európy

Pamiatku obetí totalitného režimu si uctila položením vencov k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne.

„Pripomíname si sviatok Nežnej revolúcie, ktorý priniesol pád totalitného režimu. Tomu však predchádzalo obdobie neslobody, perzekúcií a dokonca zabíjania ľudí len preto, že túžili po slobode,“ povedala.

Prezidentka na Slovákov apeluje, aby na tento odkaz nezabudli. Podotkla, že ľudia, ktorí sa pred 34 rokmi vybrali na námestia, tam nestáli len sami za seba. Ale každý za všetkých.

„Oslávme dnešný sviatok spoločne s vďačnosťou za slobodu a demokraciu, ktorá nie je samozrejmosťou,“ poznamenala.