Putin chce mocného vojenského spojenca. Obrátil sa na najľudnatejšiu krajinu sveta

V ruskom Kremli majú záujem o vojenskú spoluprácu s Pekingom. Správy dnes potvrdil Vladimir Putin, keď čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi svoje záujmy oznámil. Putin zároveň ocenil, že Čína sa spolu s Ruskom usiluje odolávať západnému vplyvu, informuje agentúra TASR na základe správ AFP a Reuters.

„Usilujeme sa posilniť spoluprácu medzi ozbrojenými silami Ruska a Číny,“ povedal Putin počas videorozhovoru s najvyšším čínskym predstaviteľom. Takisto ocenil úsilie Moskvy a Pekingu brániť sa „neslýchanému tlaku a provokáciám“ zo strany Západu.

Ruský prezident tiež povedal, že na jar 2023 očakáva návštevu Si Ťin-pchinga v Rusku, približuje Reuters. Táto návšteva bude podľa jeho slov verejným prejavom solidarity Pekingu v období, keď Rusko podniká vojenskú operáciu na Ukrajine.

Si Ťin-pching povedal, že Čína je objem strategickej spolupráce s Ruskom pripravená zvýšiť v dôsledku „náročnej“ situácie vo svete.

Obrovský objav sa zapíše do učebníc dejepisu. Vedci objavili prastaré mayské mestá, pyramídy a ihriská

Význam vzťahov medzi Ruskom a Čínou sa zvýšil po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Západné krajiny voči Rusku zaviedli sankcie; Čína sa však vyhýba odsúdeniu vojenského ťaženia Moskvy a namiesto toho zdôrazňuje potrebu mieru.

NATO vyzýva na pokračovanie v dodávkach zbraní

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA, informuje TASR.

„Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru,“ povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. „Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina,“ zdôraznil pre DPA.

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. „Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov,“ povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

„Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac,“ doplnil v interview. „Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral.“

Putin neodošle novoročné pozdravy

Americký prezident Joe Biden, nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron tento rok nedostanú novoročný pozdrav od ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„V súčasnosti s nimi neudržiavame kontakt,“ povedal pre médiá Peskov. „Prezident (Putin) im nepogratuluje z dôvodu nepriateľských krokov, ktoré neustále podnikajú,“ dodal. Francúzsko, Nemecko i USA patria medzi krajiny, ktoré voči Rusku po invázii na Ukrajinu zaviedli sankcie, pripomína AFP.

Ruský prezident už poslal blahoželania lídrom krajín, ktoré sú spriaznené s Kremľom. Patria medzi ne napríklad Turecko, Sýria, Venezuela alebo Čína.

Putin 24. februára spustil špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Západní spojenci Kyjeva odmietli poslať na Ukrajinu vojakov; ako prejav podpory však poskytujú tejto krajine zbrane, píše AFP.

Putin okrem iných poslal novoročné pozdravy aj lídrom Maďarska a Srbska, píše na svojej webovej stránke turecká agentúra Anadolu s odvolaním sa na zdroje z Kremľa.