Putin chce žiť do 120 rokov. Kremeľ leje miliardy do orgánov, génov a vedy, ktoré majú oddialiť starnutie

Keď mikrofón počas minuloročnej vojenskej prehliadky v Pekingu zachytil rozhovor Vladimira Putina so Si Ťin-pchingom o transplantáciách orgánov a možnom predlžovaní života, mohlo to pôsobiť ako zvláštna výmena názorov dvoch starnúcich lídrov.

Podľa zistení denníka Wall Street Journal však ruský prezident v skutočnosti narážal na rozsiahlu štátom podporovanú iniciatívu, ktorá sa v Rusku stala jedným z hlavných vedeckých projektov.

Prekladateľ hovoriaci za Putina podľa stanice BBC povedal čínskemu prezidentovi, že ľudské orgány možno opakovane transplantovať, „aby človek napriek veku mladol čoraz viac“. Zaznela aj predstava, že v tomto storočí by sa mohlo stať možným dožiť sa 150 rokov. Úsmevy oboch lídrov naznačovali uvoľnenú debatu, no téma zapadá do širšieho Putinovho záujmu o výskum starnutia.

Projekt za miliardy dolárov

Putinova iniciatíva s názvom Nové technológie zachovania zdravia má mať hodnotu 26 miliárd dolárov. Podľa Wall Street Journal ju Kremeľ predstavil v roku 2024 a spája ju s cieľom zachrániť do konca desaťročia 175-tisíc životov. Ruská vláda minulý mesiac oznámila, že vedci pracujú aj na génovej terapii, ktorá má spomaľovať bunkové starnutie.

Námestník ministra vedy Denis Sekirinsky označil tento liek za „jeden z najsľubnejších smerov v boji proti starnutiu“. Súčasťou programu majú byť aj technológie, ktoré znejú ako vedecká fantastika. Ide najmä o biotlač živých tkanív, teda 3D tlač biologického materiálu, a xenotransplantácie, pri ktorých sa skúma možnosť pestovať orgány vhodné pre človeka v geneticky upravených mini prasiatkach.

Veda, ambície a pochybnosti

zdroj: TASR/AP

Kremeľ tvrdí, že v Rusku prebieha celý rad vedeckých programov v tejto oblasti. „Tieto projekty podporuje štát a zapája sa do nich mnoho vedeckých a výskumných inštitúcií,“ uviedla podľa Wall Street Journal tlačová služba Kremľa. Medzi kľúčové osobnosti iniciatívy patria Putinova dcéra Maria Voroncovová, endokrinologička zapojená do genetických programov, a fyzik Michail Kovaľčuk, šéf Kurčatovovho inštitútu.

Kovaľčuk tvrdí, že veda postupne otvorí cestu k opravám a výmene častí ľudského tela. „Je ťažké hovoriť o nesmrteľnosti, ale schopnosť opravovať človeka sa nepochybne zvýši,“ povedal ruským médiám. Kritici však upozorňujú, že výsledky podobných ruských projektov sa len málo objavujú v rešpektovaných medzinárodných odborných časopisoch.

Vedec Alexander Ostrovskij, ktorý v Rusku patril k priekopníkom biotlače, tvrdí, že bez publikácií nemožno hovoriť o skutočných výsledkoch. Podľa neho môžu vedci Putinovi hovoriť to, čo chce počuť, aby získali financovanie.

Hranice medicíny a mýtus večnej vitality

Putin má 73 rokov a desaťročia si buduje obraz fyzicky silného lídra. Fotografie bez košele, hokej, motocykle či kúpanie v ľadovej vode mali posilňovať predstavu vitality. Za týmto obrazom však podľa Wall Street Journal stojí aj výrazný záujem o úpadok tela a o spôsoby, ako ho oddialiť. Počas pandémie covidu presadzoval prísne karanténne pravidlá, dezinfekčné tunely a dlhé odstupy pri rokovaniach.

S ruskou debatou o dlhovekosti sa spája aj meno Vladimira Chavinsona, prezývaného Putinov gerontológ. Presadzoval peptidové terapie proti starnutiu a tvrdil, že ľudia sú určení žiť 120 rokov. Zomrel v roku 2024 vo veku 77 rokov.

Odborníci oslovení BBC pripomínajú, že transplantácie zachraňujú životy, no nie sú vstupenkou k nesmrteľnosti. Operácie nesú vážne riziká a pacienti musia často doživotne užívať lieky potláčajúce imunitu.

Profesor Neil Mabbott z Edinburghskej univerzity upozorňuje, že s vekom telo stráca odolnosť voči infekciám, zraneniam aj chirurgickej záťaži. Podľa neho by sa medicína mala viac sústrediť na zdravé roky života než na samotné predlžovanie existencie.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie