Putin môže siahnuť po tvrdom kroku pri dopĺňaní armády. „Za peniaze už nových vojakov nezískajú“

Vojnový konflikt u našich východných susedov prináša zvraty, ktoré zásadne ovplyvňujú dianie hlboko v zázemí agresora. 

Spravodajský web Channel 24 priniesol rozsiahle svedectvo veliteľa Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK) Denisa Kapustina, ktorý podrobne zhodnotil aktuálnu situáciu.

Kolaps doterajšieho systému náboru

Kapustin upozorňuje, že model založený na dobrovoľných kontraktoch sa v Ruskej federácii už definitívne vyčerpal. Podľa jeho slov prichádza okupačná armáda na fronte o oveľa väčšie množstvo vojakov, než stíha prostredníctvom finančných stimulov priebežne dopĺňať.

Hlavným zdrojom zmluvných žoldnierov boli doteraz výhradne chudobnejšie ruské regióny. Obyvatelia veľkých miest ako Moskva, Petrohrad, Novosibirsk či Jekaterinburg sa do bojových operácií vôbec nehrnú.

Pri osobných rozhovoroch s vojnovými zajatcami Kapustin pravidelne zisťuje, že nikto z nich nepochádza z týchto miliónových metropol, ale všetci zhodne menujú len vzdialené a neznáme regionálne centrá.

Obrovské finančné náklady na vojakov

Ak chce štát v súčasnosti motivovať jednotlivca na podpis vojenskej zmluvy, musí mu z regionálneho rozpočtu vyplatiť jednorazovú sumu na úrovni dvoch až dvoch a pol milióna rubľov. Tieto masívne výdavky sú síce spätne dotované federálnou pokladnicou, no rozpočet nie je nafukovací.

Ak niekto odmietne dobrovoľne odísť do vojny za dva a pol milióna, za nižšiu sumu tak neurobí a ďalšie plošné navýšenie odmien naráža na limity ruskej ekonomiky, ktorej na to objektívne chýbajú peniaze.

Keďže Vladimir Putin striktne trvá na pokračovaní bojov, Kremeľ stojí pred zásadnou otázkou, kde vziať nových ľudí. Keď ich nedokáže získať za peniaze, jedinou zostávajúcou možnosťou je ich nútené odvádzanie.

Strach z nastávajúcej katastrofy

Ruská spoločnosť sa kvôli tomu momentálne nachádza v stave permanentného očakávania veľkej vnútornej pohromy. Ďalšia vlna núteného povolávania do zbrane, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou tentokrát plnou váhou zasiahne práve obyvateľov veľkých miest, totiž vyvolá masívne sociálne problémy.

Každý náhly príchod obrovského počtu nepriateľských bojovníkov na front síce automaticky znamená pre Ukrajinu hrozbu, no moderné bojisko sa od minulých vojen zásadne líši. Sivá zóna sa kvôli dronom neustále rozširuje a pechota musí prekonávať veľké vzdialenosti v plne zameriavanom priestore, kde ju bez adekvátnej techniky čaká takmer istá likvidácia.

Enormné straty okupačnej armády

Tieto predpovede o postupnom vyčerpaní ruských personálnych rezerv priamo podporujú aj štatistické údaje o katastrofálnych stratách živej sily a techniky agresora na ukrajinskom bojisku. O celkových číslach priamo z frontovej línie informoval spravodajský portál Kyiv Independent.

Podľa oficiálnych správ Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny prišlo Rusko od začiatku plnohodnotnej invázie z 24. februára 2022 približne o 1 420 690 vojakov. Iba za predchádzajúci jediný deň zaznamenali okupačné sily stratu ďalších 1 600 osôb.

Armáda agresora navyše na bojisku odpísala 12 125 tankov, 24 931 obrnených bojových vozidiel, 119 532 kusov automobilovej techniky či palivových nádrží a 45 865 delostreleckých systémov. Zničených bolo tiež 1 929 raketometov, 1 489 systémov protivzdušnej obrany, 437 lietadiel, 353 vrtuľníkov, 405 693 bojových dronov, 33 vojnových lodí alebo člnov a dve ponorky. Ukrajinské velenie si z dôvodu operačného utajenia vlastné presné straty prísne stráži.

Odhadované obete na ukrajinskej strane

Samotná správa CSIS z januára uvádza, že Ukrajina od vypuknutia konfliktu do decembra predchádzajúceho roka pravdepodobne zaznamenala 500 000 až 600 000 celkových obetí, pričom sa predpokladá, že 100 000 až 140 000 z tohto počtu tvoria vojaci padlí priamo v boji.

Čítaj viac z kategórie: Vladimir Putin