Putin môže zaútočiť na štát NATO a otestovať odhodlanie aliancie. Tajné služby zverejnili nový scenár

Americké tajné služby menia pohľad na hrozbu z Ruska. Ruský prezident Vladimir Putin by sa podľa nich mohol v najbližších rokoch pokúsiť otestovať odhodlanie NATO obmedzeným útokom na spojeneckú krajinu. Vyplýva to z nových správ amerických spravodajských služieb, ktoré predpokladajú možné scenáre od kybernetického útoku až po pozemnú inváziu malého rozsahu, upozorňuje americký denník The Wall Street Journal. 

Hodnotenia amerických predstaviteľov prichádzajú v čase, keď Spojené štáty čelia nedostatku kľúčovej munície, ktorú by armáda potrebovala v prípade budúceho konfliktu s Ruskom alebo Čínou. Spojené štáty svoje zásoby výrazne znížili dodávkami zbraní Ukrajine aj počas konfliktu s Iránom.

Najnovšie hodnotenia predstavujú posun oproti situácii spred niekoľkých mesiacov. Pravdepodobným cieľom Ruska by nemuselo byť rozpútanie širšieho konfliktu, ale otestovanie jednoty NATO a ochoty administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa reagovať na napadnutie spojenca.

Dron s výbušninami mal pochádzať z Ruska

Americké úrady sa podľa CBS News domnievajú, že dron naložený výbušninami, ktorý začiatkom týždňa objavili na letisku v nemeckom Lipsku, pochádzal z Ruska.

Predstavitelia poukazujú aj na ďalšie incidenty, ktoré zvyšujú obavy západných krajín. Patria medzi ne vpády ruských dronov do Rumunska, ruská raketa, ktorá minulý mesiac preletela cez územie Poľska, ako aj rastúci počet podozrení zo sabotáží, kybernetických operácií a ďalších hybridných aktivít v Európe.

Poplach vo vzduchu: Nákladné lietadlo DHL sa zrazilo s objektom, úrady hovoria o drone s výbušninou

Generálny tajomník NATO Mark Rutte a viacerí európski lídri dlhodobo upozorňujú, že Rusko rozširuje používanie hybridných taktík.

„Sme ďalším cieľom Ruska a už teraz sme v nebezpečenstve,“ varoval Rutte ešte v decembri minulého roka. Moskva by podľa neho mohla byť pripravená použiť vojenskú silu proti NATO „do piatich rokov“.

zdroj: TASR/AP

Útok na jedného je útokom na všetkých

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti všetkým. Ostatní spojenci majú napadnutému štátu poskytnúť pomoc.

Donald Trump však v minulosti vyjadril pochybnosti o fungovaní tohto záväzku. Minulý rok povedal, že existuje „množstvo definícií článku 5“, a zároveň uviedol, že si nie je istý, či by európski členovia Aliancie v prípade potreby prišli na pomoc Spojeným štátom.

Článok 5 bol aktivovaný jedinýkrát v histórii – po teroristických útokoch al-Káidy na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Trump však pri iných príležitostiach vyhlásil, že Spojené štáty budú členské krajiny NATO chrániť.

Trump požaduje väčšiu zodpovednosť Európy

Americký prezident opakovane kritizoval niektorých členov NATO za to, že podľa neho nevynakladajú dostatok peňazí na vlastnú obranu. Vyčítal im tiež, že sa nezapojili do vojny Spojených štátov s Iránom.

Jeho administratíva sa usiluje presunúť väčšiu časť zodpovednosti za obranu na európske krajiny. Zvažovala tiež stiahnutie tisícok amerických vojakov z Nemecka.

Trump však začiatkom tohto roka zrušil plán, ktorý počítal so zrušením nasadenia amerických jednotiek v Poľsku. Ako sme ťa už informovali, USA pošlú do Poľska ďalších 5 000 vojakov. Podľa denníka Politico ide o zjavný obrat po krokoch, ktorými chcel znižovať prítomnosť amerických síl v Európe a trestať NATO za slabú podporu vo vojne s Iránom. Agentúra Bloomberg rozhodnutie opisuje ako zmenu kurzu po pláne pozastaviť armádne nasadenie v Poľsku.

Súčasne sa objavili plány stiahnuť 5 000 vojakov zo základní v Nemecku. Trump dokonca naznačil, že škrty môžu byť väčšie. Spor s Berlínom sa vyostril po slovách kancelára Friedricha Merza, že Washington je „ponižovaný iránskym vedením“. Podľa agentúry Bloomberg americkí predstavitelia vysvetľovali zmeny aj snahou prinútiť Európanov prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú konvenčnú obranu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie