Putin našiel nečakanú „zbraň“ vo vlastnej kríze. Problémy Rusov mu pomáhajú v jednej kľúčovej veci, tvrdí ekonóm
- Ruská ekonomika spomaľuje, inflácia rastie, palivová kríza prehlbuje problémy
- V jednej oblasti to môže Putinovi pomôcť
- Ruská ekonomika spomaľuje, inflácia rastie, palivová kríza prehlbuje problémy
- V jednej oblasti to môže Putinovi pomôcť
Ruská ekonomika sa spomaľuje, HDP klesá a inflácia sa blíži k 10 percentám, čo vedie k vyšším úrokovým sadzbám. Výdavky na obranu zostávajú vysoké, čo deformuje trhy práce a tlačí viac Rusov k vojenským zákazkám.
Odborníci podľa Radio Free Europe/Radio Liberty (RFERL) varujú pred možnou stagnáciou alebo recesiou, ktoré by mohli ďalej zaťažiť verejné financie a životnú úroveň.
Palivová kríza
Ekonomickú situáciu bežných ľudí zhoršuje aj nedostatok benzínu, za ktorý môže ukrajinské ostreľovanie ruskej ropnej infraštruktúry. Nielenže na mnohých miestach sa na pohonné hmoty stoja rady, ale o 30 % stúpla aj ich cena – zo 45 rubľov na 60 za liter.
„Zdá sa, že Rusko je na pokraji totálnej palivovej krízy,“ vyhlásil minulý mesiac jeden z najväčších moskovských bulvárnych denníkov a poukázal na rastúci počet regiónov, ktoré hlásia nedostatok a zvyšovanie cien.
Nedostatok sa pripisuje najmä rozhodne neekonomickému faktoru: cielenej kampani bezpilotných lietadiel ukrajinských síl, ktorá vyradila až 17 percent ruskej rafinérskej kapacity.
Rastúca inflácia
Ruských spotrebiteľov to však znepokojuje, pretože čoraz viac pociťujú dôsledky širšieho spomalenia. Po rokoch prudkého rastu, ktorý poháňali vládne výdavky na podporu vojny proti Ukrajine, sa ruská ekonomika začína prepadávať.
Centrálna banka, ktorá 12. septembra opäť znížila úrokové sadzby, keďže sa snaží spomaliť prudko rastúcu infláciu, dúfa, že to pomôže znovu vyvážiť ekonomiku. Kremeľ dúfa, že spomalenie neoslabí podporu pre vojnu na Ukrajine.
Kríza, ktorá sa nedá skryť
„Kríza pokračuje, rozvíja sa, rastie, zintenzívňuje sa,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) ruský ekonóm Igor Lipsits.
„Stáva sa nemožné to úplne skryť a klamať úplne tiež nie je dobré, pretože potom sa obyvateľstvo zrazu prebudí a povie: ‚Prečo ste nám nepovedali, že situácia v krajine je zlá?‘“
Pre iných ekonómov nie je spomalenie ani kritické, ani neočakávané.
„Toto je očakávané spomalenie rastu. V súčasnosti to vyzerá skôr na mäkké pristátie, nie na akútnu krízu akéhokoľvek druhu,“ povedala Laura Solanko, ekonómka Inštitútu pre rozvíjajúce sa ekonomiky Bank of Finland.
Hrajú ekonomické problémy do karát Putinovi?
Podľa niektorých expertov však môžu finančné problémy Rusov, aspoň pokiaľ ide o vojnové úsilie, Kremľu čiastočne pomôcť. Ťažká situácia ich totiž môže nahnať do armády.
„Buď zostanú bez peňazí, bez práce a bez jedla, alebo podpíšu zmluvu s ministerstvom obrany, pretože na to sa peniaze vždy nájdu. Takže ekonomické problémy vlastne hrajú Vladimírovi Putinovi priamo do kariet,“ nechal sa počuť ruský ekonomický komentátor Bogdan Bakalejko.
Naopak iní experti namietajú, že ak sa kríza prehĺbi, môže to pre Putinov režim znamenať vážne problémy. „Schopnosť Ruska udržať si vojnovú pozíciu silne závisí na cenách ropy a trajektórii sankčného režimu,“ uvádza Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonómiu.
„Ak Rusko utrpí na bojisku neúspechy a bude sa stretávať s obmedzenými zdrojmi, môže byť nútené upraviť svoj prístup buď obmedzením ofenzívy, alebo prejavením väčšej otvorenosti k rokovaniam,“ dodáva.
Financovanie vojny zhabaním majetku
Podľa správ bolo od invázie na Ukrajinu v roku 2022 skonfiškovaných až 37,5 miliardy eur. Tieto prostriedky môžu byť použité na financovanie vojenských operácií, čím sa zmierni tlak na ruský rozpočet, ktorý čelí sankciám a poklesu príjmov z ropy a plynu.
Najnovšie Kremeľ plánuje skonfiškovať majetok skupiny KDV, potravinárskej spoločnosti sibírskeho magnáta Denisa Štengelova, v hodnote 500 miliárd rubľov (5,11 miliardy eur), píše denník The Telegraph. Ruskí prokurátori obviňujú Štengelova z „extrémizmu“ za údajnú podporu Ukrajiny. Štengelov je obvinený z presunu finančných prostriedkov KDV z Ruska bez súhlasu vlády.
Prokurátori tvrdia, že Štengelovov otec Nikolaj, podnikateľ na Ukrajine, daroval peniaze ukrajinskému obrannému fondu a založil polovojenskú jednotku. Prípad má byť pred súdom koncom septembra, pričom majetok KDV už údajne zaistili.
Čítaj viac z kategórie: Zo sveta
Zdroje: RFERL, Reuters, The Telegraph, mkru