Putin vyhlásil veľkonočné prímerie: Ukrajina mu neverí a hlási, že Rusi pokračujú v útokoch

Vladimir Putin vyhlásil v sobotu večer jednostranné veľkonočné prímerie vo vojne na Ukrajine, informuje denník Politico. Kremeľ oznámil, že „na základe humanitárnych úvah dnes ruská strana vyhlasuje veľkonočné prímerie od 18.00 do polnoci zo soboty na nedeľu“.

Ruský prezident nariadil zastavenie všetkých bojových akcií a očakával, že Ukrajina urobí to isté. „Predpokladáme, že ukrajinská strana bude nasledovať náš príklad,“ uviedol oficiálny kanál Kremľa. Zároveň ruské ozbrojené sily dostali rozkaz byť pripravené reagovať na „možné porušenia prímeria a provokácie zo strany nepriateľa“.

Putinovo vyhlásenie prišlo v čase, keď sa západní diplomati snažili obnoviť mierové rozhovory a americkí predstavitelia označili reakcie na ich iniciatívu za „povzbudzujúce“. Avšak krátko predtým prezident Donald Trump pohrozil, že USA „sa stiahnu“, ak nedôjde k pokroku v rokovaniach. Náhla ruská ponuka tak podľa spravodajstva CNN vyvolala otázky o skutočných motívoch Moskvy.

Skepsa a realita na bojisku

Na Putinovo gesto reagoval Kyjev s výraznou nedôverou, píše denník The Guardian. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že aj počas vyhláseného prímeria ruské jednotky pokračujú v útokoch. „Podľa správ hlavného veliteľa ruské útočné operácie pokračujú na viacerých frontových úsekoch a delostrelecká paľba neustala,“ napísal na sociálnej sieti X. „Preto nemožno dôverovať slovám prichádzajúcim z Moskvy.“

Zelenskyj pripomenul, že ešte v marci Ukrajina súhlasila s americkým návrhom 30-dňového prímeria. Rusko však návrh odmietlo a podľa ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu ho ignoruje už 39 dní. „Namiesto dohody Moskva stanovila podmienky a zintenzívnila teror voči civilistom,“ uviedol. Dodal, že Ukrajina „bude posudzovať činy, nie slová“ a že sa stále drží návrhu na úplné, bezpodmienečné prímerie.

Zelenskyj zároveň kritizoval ruský raketový útok na Charkov počas Veľkého piatku, pri ktorom zomreli civilisti. „Musí byť človek úplne cynický a opovrhovať životom, aby v takýto deň zaútočil na obyčajné mesto,“ vyhlásil.

Výmena zajatcov ako jeden z mála pozitívnych momentov

Napriek prebiehajúcej nedôvere a pokračujúcim bojom sa počas víkendu uskutočnila rozsiahla výmena vojnových zajatcov. Ukrajina a Rusko si navzájom odovzdali po 246 vojakov, pričom 31 zranených ukrajinských vojakov bolo vymenených za 15 zranených ruských vojakov, ktorí potrebovali urgentnú lekársku pomoc. Obe strany vyjadrili vďaku Spojeným arabským emirátom za sprostredkovanie.

Prezident Zelenskyj potvrdil, že „277 bojovníkov sa vrátilo domov z ruského zajatia“. Tento akt bol zriedkavým momentom spolupráce medzi oboma stranami uprostred stále prebiehajúcej vojny, ktorá trvá už vyše troch rokov.

Krym, tlak zo Západu a podmienky Kremľa

Zatiaľ čo sa na fronte bojovalo, médiá priniesli informácie o potenciálnom posune v rokovaniach. Ako sme ťa informovali v tomto článku, podľa správy agentúry Bloomberg Spojené štáty údajne zvažujú uznanie ruskej kontroly nad Krymom ako súčasť mierového riešenia. Tento krok by predstavoval výraznú zmenu americkej politiky a zároveň narušenie princípu, že územie nemožno získať silou.

Ukrajina akékoľvek územné ústupky razantne odmieta. „Nevidím žiadny mandát pre pána Witkoffa hovoriť o ukrajinských územiach. Tieto krajiny patria nášmu národu a budúcim generáciám,“ zdôraznil Zelenskyj. Dodal, že kým Rusko pokračuje v útokoch a okupácii, žiadna dohoda nemôže byť považovaná za legitímnu.

Ruská strana navyše podmieňuje mier demilitarizáciou Ukrajiny, jej neutralitou a dokonca aj výmenou vedenia v Kyjeve. Spojené štáty podľa únikov zvažujú aj zmiernenie sankcií voči Moskve výmenou za ústupky, no diplomati varujú, že bez ukončenia bojov zo strany Ruska „budú rokovania zbytočné“.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie