Putinov možný koniec: „Vladár“ si nie je istý, či zotrvá v prezidentskom kresle

Pozícia ruského prezidenta Vladimira Putina je v súčasnosti do istej miery oslabená. Stojí za tým jeho rozhodnutie napadnúť susednú Ukrajinu. Napriek tomu sa však západní odborníci domnievajú, že v Kremli k výmene lídrov pravdepodobne v dohľadnej dobe nedôjde, a to práve pre autokratickú povahu Putinovho politického systému.

Putin ovláda Rusko takmer 23 rokov, čím sa stal najdlhšie slúžiacim lídrom krajiny od čias Josifa Stalina. Kreslo prevzal po Borisovi Jeľcinovi. V rokoch 2008 a 2012 si od prezidentovania zobral prestávku. V tomto období ho nahradil jeho chránenec Dmitrij Medvedev. Avšak i počas týchto rokov Putin viedol krajinu z pozície premiéra.

Aktuálne však ruská štátna agentúra TASS prišla s tvrdením, že Vladimir Putin sa ešte nerozhodol, či bude kandidovať aj v nasledujúcich voľbách. Verejnosť naťahuje napriek faktu, že v roku 2020 jeho vláda zariadila zmenu ústavy, na základe ktorej môže opakovane kandidovať na prezidenta až do roku 2036.

Zlatá EÚ. Briti bedákajú nad Brexitom, krajina sa zmieta v kríze

Najbližšie voľby Rusov čakajú v roku 2024. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však na otázku, či sa už súčasný šéf Kremľa rozhodol kandidovať, odpovedal jednoducho slovom „nie”.

Opakované správanie

V Rusku sa prezident volí na obdobie šiestich rokov. V prípade, že by k spomínanej zmene ústavy nedošlo, rok 2024 by musel byť Putinovým posledným. Napriek tomu jeho vyjadrenia neistoty z opätovnej kandidatúry prichádzajú znova a znova.

Ako informuje Reuters, nerozhodnosť vyslovil napríklad aj v novembri minulého roka. Sám naznačil, že už samotná možnosť opätovne kandidovať na prezidenta zabránila podkopaniu ruského politického systému.

„Či to urobím, alebo nie, sa ešte musí rozhodnúť, ale samotná existencia tohto práva (kandidovať) už stabilizuje vnútropolitickú situáciu,” povedal.

70 rokov prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina a jeho „všemocná“ vláda

GALÉRIA+ 19

Putin sa takto neisto tváril aj v roku 2017. „Nielenže som sa ešte nerozhodol, proti komu budem stáť, ale ešte som sa nerozhodol, či vôbec budem kandidovať,“ tvrdil rok pred voľbami v roku 2018, na základe ktorých je prezidentom aj v súčasnosti, uvádza CNBC.

Podobné tvrdenia vyšli na verejnosť aj v prípade jeho návratu do prezidentského kresla počas Medvedevovej vlády. 

Predsa len sa javí zmena

Ako uvádza prominentný denník The Times, nemenovaní predstavitelia Západu v súčasnosti naznačujú, že Putinove chybné kroky vo vojne na Ukrajine jeho pozíciu oslabujú. Invázia totiž v Rusku podnietila špekulácie.

„Ľudia viac hovoria o nástupníctve a predstavujú si život mimo Putina,” citujú noviny jedného z predstaviteľov. „Rusko nie je demokratická krajina a v blízkej budúcnosti ani neexistujú vyhliadky na zmenu v jeho vedení. Stred tohto desaťročia však začína byť zaujímavý,“ podotkol anonym.

Invázia na Ukrajinu z 24. februára teda v ruskej spoločnosti zmenila vnímanie. Ako uvádza agentúra Reuters, podľa predstaviteľa ide o „skutočne katastrofálne chyby”, ktoré Putina „oslabili”. „Máme možnosť vidieť, ako ruskú armádu ukrajinská strana na bojisku pokoruje,” dodal.

Putinove kroky tiež prispeli k presnému opaku toho, čo prezident označil za ruské ciele vo vojne proti Kyjevu. Invázia totiž podľa predstaviteľa posilnila ukrajinskú štátnosť a podnietila ďalšie rozširovanie vojenskej aliancie NATO.

„Ľudia vidia, že urobil veľkú chybu. Oni (Rusi) nemali plán B – mysleli si, že to bude naozaj jednoduché. To znamená, že ľudia hovoria viac o nástupníctve, hovoria viac o tom, čo príde potom, predstavujú si život po ňom. Ja však nechcem naznačiť, že by niečo také už bolo blízko,“ uviedol predstaviteľ.

Kremeľ zatiaľ vyjadrenia tohto anonyma nekomentoval. Moskva však zároveň tvrdí, že Putin je zďaleka najpopulárnejším politikom v Rusku a vyhral štyri prezidentské voľby. Samotný šéf Kremľa tvrdí, že spustenie invázie na Ukrajinu, ktorú nazýva „špeciálnou operáciou“, neľutuje.