Putinova vojna láme Rusko, veľmoc je vnútorne vyčerpaná. Ekonomika balansuje na pokraji kolapsu

Ruská ekonomika po rokoch vojnového boomu naráža na limity. Západ po invázii v roku 2022 očakával rýchly kolaps po sankciách, no namiesto toho prišiel krátky šok a potom zrýchlenie rastu. To ťahali najmä vojenské výdavky, presmerovanie výroby a mobilizácia zdrojov.

Dnes sa však čoraz častejšie objavuje pojem stagnácia – a spolu s ním otázka, čo to znamená pre schopnosť Moskvy financovať vojnu a pre politickú stabilitu režimu Vladimira Putina, uvažuje Guardian. 

Rusko zápasí s poklesom ekonomiky

Analytici pracujú s obrazom postupného vyčerpávania vojnového modelu. Kľúčový signál je spomalenie rastu HDP na úrovne, ktoré sú, mimo pandemických rokov, historicky nízke. Podľa citovaných odhadov MMF sa ruský rast znižuje k hodnotám okolo jedného percenta, čo by znamenalo návrat do režimu pomalého prešľapovania typického pre obdobia po šokoch. Dôležité je, že nejde o jedinú príčinu. The Guardian zdôrazňuje súbeh faktorov – ceny ropy, sankcie, demografia a monetárne sprísnenie.

Russia’s oil industry, the country’s most important economic engine, is facing crunchtime https://t.co/SBDkSvADf3

— The Wall Street Journal (@WSJ) February 12, 2026

Najcitlivejšie miesto je energetika, pretože ropné a plynové príjmy sú základom rozpočtu aj financovania vojny. Kým v prvých rokoch vojny tvorili príjmy z fosílnych palív veľkú časť federálnych príjmov, neskôr ich podiel klesal. The Guardian spája pokles s lacnejšou ropou, ale aj so sankciami a nákladmi na obchádzanie obmedzení. Argument je jasný. Keď klesajú exportné príjmy, rastie tlak na iné zdroje – dane, domáce financovanie, škrty v civilných oblastiach.

Zvýšený podiel výdavkov Ruska na obranu a obsluhu dlhu vytláča sociálne výdavky, školstvo, zdravotníctvo či rozvojové programy. Takýto presun je analyticky dôležitý z dvoch dôvodov. Po prvé, znižuje dlhodobý rastový potenciál, keďže investície do ľudského kapitálu a verejných služieb sa oslabujú. Po druhé, prenáša časť nákladov vojny na domácnosti a firmy – cez dane, infláciu a slabšie služby.

Problémov je viac

Ďalšia veľká téma podľa The Guardian je demografia a trh práce. Klesajúca populácia, slabá migrácia a odchody ľudí (emigrácia či straty vo vojne) zhoršujú nedostatok pracovnej sily. Nízka nezamestnanosť tu neznamená zdravú ekonomiku, ale skôr napätý trh práce, kde firmy ťažko hľadajú pracovníkov. Tento tlak môže zvyšovať náklady, rozbiehať mzdovo-inflačnú špirálu a zároveň brzdiť rozširovanie výroby mimo zbrojárstva.

The Guardian tiež zdôrazňuje reakciu centrálnej banky. Vysoké sadzby ako nástroj proti inflácii. Keď sú sadzby veľmi vysoko, úvery sa zdražujú, investície a spotreba sa ochladzujú a rast sa spomaľuje. Vojnová ekonomika tak naráža na paradox. Štát potrebuje vysoké výdavky, ale cenová stabilita si pýta sprísnenie, ktoré ekonomiku brzdí. Výsledkom môže byť tvrdé pristátie, nie nevyhnutne náhly kolaps.

Telegraph vníma ekonomiku tvrdším spôsobom: „vojnová ekonomika je na pokraji kolapsu“. Aj keď vidíme menej dát, pointa smeruje k tomu, že udržanie konfliktu si vynucuje škrty v citlivých oblastiach (napríklad zdravotníctvo) a vytvára nedostatky v priemyselných dodávkach (napríklad letecké súčiastky). Telegraph teda stavia argument viac na „vnútornom vyčerpaní“ a na tom, že vojnové priority deformujú ekonomiku do bodu, kde sa kumulujú poruchy systému. 

Ukrainian drones struck the Lukoil oil refinery in Volgograd, Russia, a major fuel producer that processes over ~15 million tonnes of crude annually and supplies key products like gasoline, diesel, and aviation fuel.

Strikes on energy infrastructure are meant to disrupt the… pic.twitter.com/It734xNBRt

— Shaun Pinner (@olddog100ua) February 12, 2026

Pre otázku vojny je najpodstatnejšie, či stagnácia znamená aj pokles schopnosti financovať konflikt. Z oboch textov vyplýva, že krátkodobo Moskva zrejme dokáže pokračovať. Rusko má stále možnosti. Sú nimi vyššie dane, presun výdavkov, domáce financovanie, prípadne administratívne zásahy do ekonomiky. Zároveň však platí, že každá z týchto možností zvyšuje budúce náklady. A to či už v podobe slabšieho rastu, vyššej inflácie, nižšej životnej úrovne alebo väčšej záťaže pre podniky.

Ropa je kľúč

Kľúčová neistota je ropa. Ak by ceny ostali nízke alebo ďalej klesali, rozpočtový stres sa prehĺbi a tlak na dane a škrty porastie. Ak by sa ceny ropy odrazili, rozpočtová situácia sa môže dočasne stabilizovať. Druhá neistota je demografia a pracovná sila, kde nejde o cyklický problém, ale o štrukturálny limit, ktorý sa rieši ťažko a pomaly, uvedomuje si Moscow Times. 

Tichý zabijak postupne ničí vzťahy Slovákov. Fenomén finančnej nevery rastie v celej Európe

Napokon je tu politický rozmer. The Guardian naznačuje, že ekonomická nespokojnosť sa môže zvyšovať, no automaticky sa nemusí premeniť na politickú. Režim má nástroje kontroly, propagandy aj represie a zároveň môže „kupovať“ lojalitu vybraných skupín. Ak však stagnácia prejde do dlhšieho obdobia slabého rastu, kombinácia vyšších daní, inflácie a slabších verejných služieb môže postupne zvyšovať tlak na rozhodovanie Kremľa – či už smerom k tvrdšej mobilizácii zdrojov, alebo k hľadaniu rokovaní.

Half of Russia’s entire budget goes towards military spending: German Intelligence

The Kremlin spends much more on the military than they say, which is why deficits are soaring and the economy is collapsing as the war continues.

It’s also why Russia is returning to the 1990s.📉 pic.twitter.com/wJmGq75Smd

— Maria Drutska 🇺🇦 (@maria_drutska) February 8, 2026

Ruská ekonomika sa podľa dostupných signálov posúva z fázy vojnového zrýchlenia do fázy spomalenia, kde sú náklady viditeľnejšie a manévrovací priestor užší. To ešte neznamená okamžitý kolaps, ale znamená to, že financovanie vojny bude čoraz viac stáť na presune bremena na domácu ekonomiku. A práve v tom je význam stagnácie, na ktorý upozorňujú ekonomickí analytici. Nehovoria, že vojna zajtra skončí, ale že bude drahšia, zložitejšia a politicky rizikovejšia. Ak ju chce Rusko udržiavať v rovnakom tempe.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie