Radikalizácia sa šíri feedom. Tínedžeri si ju ani nevšimnú

Hejt, mizogýnia aj extrémizmus. Mladí to berú ako normu.

Stačí pár minút denne na sociálnych sieťach. Meme, video, influencer, ktorý „hovorí veci na rovinu“. Zábava. Lenže práve takto dnes môže vyzerať aj vstupná brána k radikalizácii. Najnovší prieskum 2muse pre Orange Slovensko realizovaný medzi slovenskými tínedžermi priniesol výsledky, ktoré mnohých môžu šokovať a ukazuje, že extrémny obsah už nie je žiadnou výnimkou. Je bežnou súčasťou feedu.

Až 80 % mladých sa stretlo s online hejtom, viac ako polovica ho zažila na vlastnej koži. Takmer 80 % narazilo na mizogýnne naratívy a mnohí ich už ani nepovažujú za problematické či extrémne. Viac ako polovica mladých nad 16 rokov sa stretla s prejavmi pravicového extrémizmu, no väčšina ich berie len ako pózu alebo vtip. Iba pätina ich vníma ako reálnu hrozbu. Alarmujúci je aj ďalší údaj. Takmer 90 % tínedžerov sa stretlo s názorom, že muži majú prirodzene dominantnú rolu a ženy nerovnocenné postavenie. Každý desiaty však s týmto tvrdením súhlasí, čo predstavuje značný problém.

Tlak, frustrácia a „toxický internet“

Extrémizmus pritom nevzniká vo vákuu. Viac ako tretina mladých sa často alebo veľmi často cíti pod tlakom. Štvrtina sa cíti nepochopená. Dievčatá tieto pocity zažívajú ešte intenzívnejšie. K frustrácii výrazne prispieva aj online svet, ktorý neustále porovnáva, hodnotí a tlačí na dokonalosť, výkon či úspech.

Každý štvrtý mladý zároveň sleduje influencerov, ktorých sám označuje za kontroverzných alebo so zlým vplyvom. Často ich priťahujú „líderské“ typy, ktoré ponúkajú jednoduché odpovede na zložité problémy. Až štvrtina sleduje autorov z tzv. manosféry, ktorí balia radikálne postoje do motivačného obsahu o peniazoch a úspechu. Nenápadne tak vzniká prostredie, kde sa hejt a extrémne názory stávajú normou.

Radikalizácia prichádza potichu

Psychológ Marek Madro z IPčka hovorí, že problém je najmä v postupnosti.

„Online priestor je pre mladých prirodzeným prostredím. No zároveň v ňom čoraz častejšie zažívajú odmietanie, výsmech, hejt či manipuláciu. V dôsledku frustrácie a nedostatku bezpečných oporných bodov sú náchylní podľahnúť jednoduchým, no radikalizujúcim výkladom sveta,“ vysvetľuje. Podľa neho nejde o jeden extrémny moment. Skôr o stovky drobných impulzov, ktoré postupne menia hranice toho, čo mladý človek považuje za normálne.

„Chcel som niekam patriť“

Svoju skúsenosť otvorene opisuje aj Matej Jurášek, známy ako Rarach. „V puberte som túžil niekam patriť, zapadnúť. Na sociálnych sieťach som sa ľahko zradikalizoval, mal som extrémistické názory a veril som konšpiráciám. Našiel som svoje miesto v prostredí, kde sa tieto myšlienky považovali za normálne,“ hovorí. Zmena podľa neho prišla až po odchode z online bubliny, cestovaní a spoznávaní nových ľudí. „Už som viac nemal potrebu skrývať svoju neistotu za hnev a nenávisť.“

Pomoc pre mladých aj pre školy

Na alarmujúce zistenia reaguje aj Orange Slovensko spolu s Nadáciou Orange. Tému radikalizácie zastrešujú novou iniciatívou Spolu nie sme bezbranní, ktorú prepájajú so svojím dlhodobým CSR programom beznastrah.online. Ten sa venuje digitálnej bezpečnosti detí a mladých a ponúka aj bezplatnú online poradňu a anonymnú pomoc pre tých, ktorí sa cítia pod tlakom, zažívajú hejt alebo krízu. Súčasťou je aj grantový program, ktorý podporí školy, neziskové organizácie a komunity. Na jeden projekt je možné získať až 2 500 eur a celkovo sa prerozdelí 80 000 eur. Výzva je otvorená od 10. februára do 10. marca.

Radikalizácia nezačína extrémnym videom. Začína pocitom osamelosti a jedným klikom navyše. O to dôležitejšie je, aby mladí vedeli, že v tom nie sú sami.

Čítaj viac z kategórie: PR