Realita nových aktivačných prác je zárobok 1,35 € na hodinu. „Horšie ako nerobiť nič,“ udrel odborník

  • Týmto projektom podľa neho rezort plní aj požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska
  • Odborník sa na to pozrel z druhej strany
Na snímke občania SR pri aktivačných prácach
Ilustračné foto, TASR/Milan Kapusta
  • Týmto projektom podľa neho rezort plní aj požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska
  • Odborník sa na to pozrel z druhej strany

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR spustí od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Aktivačnými prácami a príspevkom vo výške 86,60 eura má podporiť približne 15 000 ľudí.

Na projekt bolo vyčlenených zo štátneho rozpočtu 2,6 milióna eur. Uviedol to šéf rezortu Erik Tomáš (Hlas-SD) v pondelok (19. 2.) na tlačovej konferencii.

„Títo ľudia budú vykonávať menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Nechceme, aby dlhodobo nezamestnaní ľudia len sedeli doma a nič nerobili. V rámci tohto projektu môžu zveľaďovať svoju obec a takto si uchovávať pracovné návyky, prípadne zlepšovať svoje zručnosti, aby boli pripravení pre pracovný trh,“ priblížil Tomáš.

Uchádzač musí pre vyplatenie aktivačného príspevku odpracovať minimálne 64 hodín mesačne, pričom si ho môže zarobiť popri dávke v hmotnej núdzi. Žiadateľom rezort vyplatí mesačne príspevok na jedného uchádzača vo výške 18,84 eura, ktorý bude určený na pracovné pomôcky.

Projekt bude podľa ministra spustený od 1. apríla 2024 až do konca roka. Toto toto obdobie plánuje rezort využiť na novelizáciu zákona o službách zamestnanosti. „Chceme ním presne nastaviť podmienky pre aktivačné práce, aby sme to už nemuseli robiť cez projekty. Pôjde aj o podmienky, ktorými nebudú tieto aktivačné práce zneužívané,“ dodal šéf rezortu.

Týmto projektom podľa neho rezort plní aj požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Do konca kalendárneho roka bude môcť každá obec a mesto využiť dlhodobo nezamestnaných na to, aby si v prvom rade nezamestnaní pomohli a aby sme obce a mestá mali čistejšie,“ uzavrel predseda ZMOS Jozef Božik.

Smiešna suma?

Keďže ide o sumu 86,60 eura za odpracovaných 64 hodín práce, v prepočte ide o 1,35 eura na hodinu, čo je menej ako jedna tretina minimálnej hodinovej mzdy, pričom, samozrejme, hovoríme o dávke v hmotnej núdzi. Projekt aktivačnej práce sa mal skončiť už v tomto marci, no Erik Tomáš to videl inak a projekt aktivačných prác znova spustí od 1. apríla tohto roka.

Na to, či to pre nezamestnaných nie je skôr demotiváciou pri hľadaní práce než motiváciou a či im to vôbec dokáže pomôcť a má zmysel, sme sa opýtali aj Viliama Páleníka z Inštitútu zamestnanosti.

Podľa odborníka ide o veľmi mizivú sumu, no nielen to. „Aktivačné práce nie sú pracovný úväzok. Človek je naďalej nezamestnaný a poberá dávky v hmotnej núdzi cez úrad práce a potom pre obec pracuje. Je tam taký divný trojuholník, v ktorom je zvláštne to, že ten, kto človeku zadáva prácu, mu nedáva peniaze,“ uviedol expert.

Podľa neho je toto len jeden z problémov, za ďalší označil to, že dotyčný dostáva peniaze rovnaké bez ohľadu na to, či sa snaží viac alebo menej. „Typický príklad by bol, že 3 týždne robí v poriadku a posledný týždeň nepríde do práce. Tak teraz má na výber, že dostane 0 € alebo dostane plnú sumu, pričom ani jedno z toho nie je férové,“ pokračuje ďalej.

„Zároveň to nie je pracovný príjem, čo je ten najväčší problém. Je to stále len dávka v hmotnej núdzi, financovaná z eurofondov, na ktorú sa nevzťahujú exekúcie. Takže ten človek, ak príde do normálneho zamestnania, legálneho, tak zrazu zistí, že existujú nejaké exekúcie a ostatné záležitosti. Samozrejme, ten zákon je oveľa lepší, ako bol 5 – 10 rokov dozadu, ale tak či tak, ten človek, ktorý je cieľovou skupinou aktivačných prác, to nezvládne,“ špecifikuje Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Za ďalší problém označil, že títo ľudia sú vydaní napospas starostovi a keď ho napríklad starosta nemá z nejakých dôvodov rád, tak nedostane navyše 86,60 € a nemá inú obranu.

Okrem toho je veľký problém to, „že prácu zadáva len obec, trochu aj župy, ale obce to môžu zadávať na pozemkoch, ku ktorým majú právny vzťah, to znamená, napríklad – nemôžu ich poslať čistiť potok, aby neboli povodne, lebo to nemá obec, ale má to vodohospodársky podnik“.

„Nemôže ich poslať čistiť turistické chodníky, pretože to má zase niekto iný. Množstvo činností, ktoré by mohli robiť, tak robiť nemôžu, práve kvôli tejto legislatíve.“

Nefunguje to ako prestupný bod k zamestnaniu

Pýtali sme sa aj to, či by sa suma za aktivačné práce mohla zvýšiť, podľa odborníka to je zbytočné. „Ja dúfam, že sa nezvýši, lebo aktivačné práce majú toľko problémov, chýb a sú také zlé, že ich je dobré jedine zrušiť. Je aj viacero štúdií, ktoré hovoria, že sú horšie ako nič. Ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, sa uplatnia v zamestnaní horšie ako tí, čo tam neboli. Takže to je celé zle. Zmena výšky či rozšírenie na župy tomu nepomôže. Nefunguje to ako prestupný bod k legálnemu zamestnaniu.“

Odborník uviedol aj riešenie, ako by sa aktivačné práce mohli zmeniť, respektíve, k akým zmenám by Slovensko niekedy mohlo dospieť. Inštitút zamestnanosti už v roku 2011 začal hovoriť o takzvaných inkluzívnych zamestnávaniach, ktoré môžu odstrániť dostupné nedostatky.

Ide o to, aby tam bol „pracovný pomer, aby peniaze dotiekli ľuďom, ktorí ich potrebujú, aby sa pracovalo na činnostiach, ktoré sú potrebné a užitočné, teda nie 15x za deň zametať jeden chodník, len aby sa tvárili, že niečo robia“.

„Práve preto tlačíme inkluzívne zamestnávania, aby bolo možné, napríklad to, že keď NDS bude stavať diaľnicu, aby vedela dať firme podmienku, že musí minúť 300 000 eur na platy dlhodobo nezamestnaným. Tá NDS by už vedela, kde ich rozumne použiť a nastaviť kontroly tak, aby to naozaj došlo vždy konkrétnym ľudom.“

„Inkluzívne zamestnanie je aj v medzirezortnom návrhu, zase, ako každého polroka ho predložíme, a dostane sa k ďalšiemu ministrovi a nevieme, čo s ním urobí,“ dodal Páleník.

Zdroje: TASR, iz.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá