Realita slovenskej chudoby: Štát ukázal kraje, ktoré sú na tom úplne najhoršie

Na základe údajov Štatistického úradu SR pripravil inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík analýzu príjmovej chudoby domácností na Slovensku, takzvaný Semafor chudoby podľa krajov.

V semafore chudoby prepadol Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, v červených číslach sú na tom najlepšie domácnosti v Bratislavskom kraji. Slováci sú v chudobe niekedy iba preto, že žijú v nesprávnom kraji, teda sú v zlom čase na zlom mieste. Informoval o tom v tlačovej správe z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík Martin Halás.

V rámci Semaforu chudoby je na tom najhoršie Prešovský kraj, kde má každý tretí Slovák ekvivalentný disponibilný príjem do 500 eur mesačne. Ide o viac ako 280-tisíc Slovákov, žijúcich v 72-tisíc domácnostiach v Prešovskom kraji. Košický a Banskobystrický kraj sú v tesnom závese v Semafore chudoby, kde je 25 percent Slovákov s príjmom do 500 eur.

Nasleduje Žilinský kraj (21 %), Nitriansky (18 %), Trnavský (15 %), Trenčiansky (12 %), a Bratislavský (10 %). 21 % všetkých Slovákov má priemerný mesačný plat do 500 eur a sú v červenom pásme Semaforu chudoby. Domácnosti pri tomto plate môžu minúť na potraviny najviac 103 eur, čo predstavuje 3,4 eura na deň. Na bývanie, energie a vodu môžu minúť 134 eur. Dôvody chudoby na Slovensku môžu byť rôzne – strata zamestnania, strata príjmu, choroba, zdražovanie a iné.

Inštitút uvádza, že v rámci celého Slovenska má viac ako 1,8 milióna slovenských domácností viac ako 21-percentný mesačný ekvivalentný disponibilný príjem do 500 eur mesačne, polovica domácností do 700 eur.

V rámci celoslovenského priemeru skoro 85 percent slovenských domácností má ekvivalentný disponibilný príjem do 1 000 eur mesačne. Z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 milióna Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne.

„Najväčším problémom chudoby je, že keď do nej rodina spadne, nevie sa z tejto pasce dostať a zotrvá v nej. Polovica Slovákov pritom žije v domácnostiach s čistým príjmom do 700 eur mesačne. Ešte horšie štatistiky však ukazujú čísla v červenom pásme Semaforu chudoby pre jednotlivé kraje,“ podotkol Martin Halás.

Ohrozené sú aj domácnosti s príjmom do 700 eur, čo predstavuje 2,6 milióna Slovákov. V rámci Prešovského kraja má viac ako 63 percent z viac ako 818-tisíc Slovákov žijúcich v tomto kraji ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur. Ak bude aj na budúci rok pokračovať zdražovanie takýmto tempom, bude mať polovica všetkých Slovákov v rámci celého Slovenska obrovský problém, dodal Halás.

Prezidentka o chudobe

Na Slovensku sa prehlbuje chudoba, narastá nespokojnosť, oslabovaná je dôvera v štát aj súdržnosť spoločnosti. Výsledkom domácej politiky je najmä v tomto roku nebývalý zmätok. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v správe o stave republiky, ktorú predniesla dnes v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR). Hlava štátu sa v prejave nevyhla kritike vlády aj opozície, poukázala na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu Slovákov, dotkla sa aj utečeneckej krízy, školstva či zdravotníctva.

Hlava štátu sa v prejave venovala aj zhoršujúcej sa ekonomickej situácii Slovákov. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol o približne 45-tisíc a celkovo doň spadá už okolo 660-tisíc ľudí. Po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch Slovenska.

V riziku chudoby sa u nás ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je podľa prezidentky takmer každé šieste dieťa. „Zrejme sa zhodneme, že keď je spoločnosť chudobná, tak je nesúdržná a frustrovaná. Narastá v nej nespokojnosť a zvyšuje sa sociálne napätie, čo napokon môže viesť až k destabilizácii a postupnej radikalizácii spoločnosti,“ zdôraznila Čaputová.

Jednou z najväčších výziev v budúcom roku bude zvládnutie energetickej krízy. Slovensko podľa prezidentky veľmi úspešne diverzifikovalo dodávky energií a bezprostredný nedostatok počas nadchádzajúcej vykurovacej sezóny nehrozí. Napriek kompenzáciám budú niektoré domácnosti ohrozené existenčnou chudobou, podotkla.

„Preto by bolo správne pomôcť týmto skupinám prekonať energetickú krízu prostredníctvom cielenej podpory, ktorú som viackrát ako možné riešenie už navrhovala v podobe príspevku na bývanie. Ten dorovnáva najviac zasiahnutým domácnostiam príjem v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru,“ navrhla prezidentka.

Upriamila tiež pozornosť na to, že ženy sú na Slovensku stále v horšej ekonomickej situácii ako muži. Priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako u mužov. S tým súvisí, že priemerná výška starobného dôchodku ženy je takmer o 100 eur nižšia ako u muža dôchodcu.

Zuzana Čaputová a jej najsilnejšie momenty zachytené na fotografiách

GALÉRIA+ 11