REBRÍČEK: 10 krajín, ktoré vlastnia kľúčové suroviny planéty. Jedna z nich ovláda neuveriteľných 83 %

Svetová ekonomika stojí čoraz viac na surovinách, o ktorých sa bežný človek často dozvie až vtedy, keď sa stanú predmetom politického sporu. Kritické minerály a vzácne zeminy sú pritom základom moderných technológií.

Nachádzajú sa v smartfónoch, elektromobiloch, batériách, veterných turbínach, mikročipoch aj v obranných systémoch. Práve preto sa z nich stáva jedna z najdôležitejších tém globálnej politiky.

Podľa BBC krajiny pretekajú v snahe získať prístup k týmto surovinám, pretože ich považujú za nevyhnutné pre ekonomiku aj národnú bezpečnosť. Americký prezident Donald Trump označil prístup k minerálom za prioritu a spájal ho aj s plánmi týkajúcimi sa Grónska a Ukrajiny. Problém však nie je iba v tom, kde sa suroviny nachádzajú. Rozhodujúce je aj to, kto ich dokáže spracovať.

Kritické minerály sú základom modernej ekonomiky

Kritické minerály sú suroviny, ktoré štáty považujú za strategicky dôležité, no zároveň môžu mať problém zabezpečiť ich stabilné dodávky. Medzi najčastejšie spomínané patria meď, lítium, kobalt a grafit. Meď sa využíva v energetickej infraštruktúre a stavebníctve, lítium v ukladaní energie, kobalt v batériách a odolných zliatinách a grafit v palivových článkoch, batériách, mazivách aj jadrovej energetike.

BBC pripomína, že zoznamy kritických minerálov sa medzi krajinami líšia. Závisí to od toho, aké zdroje štát má a aké priemyselné odvetvia potrebuje udržať. Vzácne zeminy sú osobitne dôležité, pretože majú elektrické a magnetické vlastnosti potrebné pre čipy, zdravotníctvo, obranu, elektromobily aj obnoviteľnú energiu.

Najväčšie zásoby ovláda úzka skupina krajín

Portál Visual Capitalist ukazuje, že svetové rezervy mnohých kľúčových minerálov sú sústredené v rukách malej skupiny štátov. Austrália má najväčšie zásoby piatich veľkých surovín, konkrétne zlata, uránu, železnej rudy, zinku a mangánu. V železnej rude drží 31 percent svetových rezerv a pri uráne 28 percent.

Silnú pozíciu má aj Čína, ktorá vedie v zásobách vzácnych zemín a grafitu. Tieto suroviny sú dôležité pre batérie elektromobilov, veterné turbíny, polovodiče a pokročilé obranné technológie. Podľa Visual Capitalist má Čína 52 percent svetových rezerv vzácnych zemín a 32 percent rezerv grafitu.

Top krajiny podľa najväčších rezerv

Najväčšie rezervy vybraných kľúčových minerálov sú podľa Visual Capitalist rozdelené takto.

Takáto koncentrácia vytvára zraniteľné miesta. Ak je dôležitá surovina naviazaná na jednu krajinu, výpadok, politický spor alebo obchodné obmedzenie môže zasiahnuť celé dodávateľské reťazce.

Čína nevládne len zásobám, ale najmä spracovaniu

BBC upozorňuje, že samotná ťažba nestačí. Minerály treba spracovať do použiteľnej podoby a práve v tejto oblasti má Čína mimoriadne silné postavenie. Dominuje spracovaniu viacerých kritických minerálov vrátane vzácnych zemín, lítia a kobaltu.

Demokratická republika Kongo v roku 2021 vyprodukovala 70 percent svetového kobaltu, no 90 percent tejto produkcie smerovalo na rafináciu do Číny. Viac než 75 percent svetového lítia v tom istom roku pochádzalo z Austrálie a Čile, no 72 percent jeho rafinácie prebiehalo v Číne. Pri niektorých vzácnych zeminách má Čína na spracovaní viac než 95 percent.

Nová geopolitika surovín

Rast umelej inteligencie, elektromobility a zelenej energie zvyšuje dopyt po mineráloch, ktoré ešte donedávna zostávali mimo pozornosti verejnosti. BBC uvádza, že Medzinárodná energetická agentúra očakáva ďalší rast dopytu a od 30. rokov môže pri medi a lítiu vzniknúť deficit.

Trump v roku 2025 po dohode s Austráliou o kritických mineráloch vyhlásil, že „približne o rok budeme mať toľko kritických minerálov a vzácnych zemín, že nebudete vedieť, čo s nimi“. Podľa odborníčky Gracelin Baskaranovej však žiadna krajina sama nemá finančné ani technické možnosti, aby rýchlo prekonala čínsku dominanciu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta