Riziko Alzheimerovej choroby kleslo o takmer 40 %. Vedci odhalili kľúčový návyk v prevencii zákerného ochorenia

Alzheimerova choroba patrí medzi diagnózy, ktoré desia viac než väčšina iných. Dnes sa však čoraz jasnejšie ukazuje, že jej priebeh nemusí byť úplne mimo našej kontroly.

Čítanie, písanie, učenie sa nových vecí či práca s jazykom si dlhé roky spájame najmä s kultúrou, vzdelaním alebo osobným rastom. Nedávna rozsiahla štúdia však týmto aktivitám dáva nový rozmer.

Nehovorí o nich ako o voľnočasovej záľube. Hovorí o nich ako o silnom ochrannom faktore, ktorý dokáže posilniť odolnosť mozgu.

Tri životné etapy, ktoré formujú odolnosť mozgu

Výskumníci z Rush University Medical Center sledovali 1 939 ľudí s priemerným vekom 80 rokov, ktorí na začiatku výskumu netrpeli demenciou. Osem rokov systematicky hodnotili ich kognitívny stav. Počas sledovania diagnostikovali Alzheimerovu chorobu u 551 účastníkov a miernu kognitívnu poruchu u 719 ľudí.

Tím sa nesústredil na krátkodobé tréningy mozgu ani na aplikácie s pamäťovými hrami. Skúmal niečo oveľa hlbšie. Kľúčová myšlienka štúdie stojí na pojme celoživotné kognitívne obohatenie. Inými slovami prostredie, ktoré človeka od detstva núti premýšľať, čítať, formulovať myšlienky a vstrebávať nové informácie.

Vedci rozdelili život účastníkov na tri etapy. V detstve a dospievaní, teda pred 18. rokom života, hodnotili napríklad ako často dieťaťu niekto čítal, ako často čítalo samo, či malo doma knihy, noviny alebo atlasy a či sa učilo cudzí jazyk dlhšie ako päť rokov.

V strednom veku hodnotili príjem, dostupnosť intelektuálnych zdrojov, predplatné časopisov, používanie knižnice či návštevy múzeí a v staršom veku sledovali frekvenciu čítania, písania, hrania spoločenských hier či celkový sociálno-ekonomický status.

Po zohľadnení veku, pohlavia a vzdelania sa vyššie skóre celoživotného kognitívneho obohatenia spájalo s o 38 % nižším rizikom Alzheimerovej choroby a s o 36 % nižším rizikom miernej kognitívnej poruchy.

„Tento nový výskum ukazuje, že udržiavanie mentálnej aktivity počas celého života môže znížiť riziko Alzheimerovej choroby takmer o 40 percent,“cituje The Guardian Dr. Isolde Radford, senior manažérku pre verejnú politiku v organizácii Alzheimer’s Research UK. „Potvrdzuje to, čo už vieme o preventívnych krokoch, ktoré môžu ľudia podniknúť, aby znížili riziko vzniku demencie.“

Vedci zároveň pomenovali limity, ktoré si zaslúžia zdôraznenie. Účastníci vypĺňali údaje o detstve a strednom veku až v starobe, takže spomienky mohli skresliť presnosť. A keďže ide o pozorovaciu štúdiu, výsledok ukazuje súvislosť, nie priamu príčinu.

Prevencia Alzheimerovej choroby

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že v roku 2021 žilo s demenciou približne 57 miliónov ľudí a každý rok pribudne takmer 10 miliónov nových prípadov. Alzheimerova choroba tvorí najčastejšiu príčinu a podieľa sa na 60 až 70 % prípadov demencie.

Napriek svojej závažnosti Alzheimerova choroba nevstúpi do života človeka náhle. Neurodegeneratívne procesy často začínajú desať až dvadsať rokov pred prvými klinickými príznakmi. A práve v tomto dlhom období vstupujú do hry rizikové faktory, ktoré môžeme ovplyvniť.

Lancet Commission medzi ne zaradila napríklad nižšie vzdelanie, hypertenziu, fajčenie, obezitu, depresiu, fyzickú nečinnosť, cukrovku, nadmernú konzumáciu alkoholu, znečistenie ovzdušia, sociálnu izoláciu či LDL cholesterol.

Keď tieto faktory poskladáme vedľa seba, vidíme jasný vzorec. Alzheimerova choroba nevzniká ako náhodná biologická chyba. Cievy, metabolizmus, zmysly, psychika, sociálne prostredie a životné podmienky vytvárajú pôdu, na ktorej sa neurodegenerácia rozvíja rýchlejšie alebo pomalšie.

Mozog spotrebuje približne pätinu energie tela, hoci tvorí len malé percento jeho hmotnosti. Potrebuje stabilné prekrvenie, vyvážený metabolizmus glukózy, nízku mieru chronického zápalu a dostatok podnetov z prostredia.

Lancet Commission odhaduje, že riešenie spomínaných rizikových faktorov by mohlo oddialiť alebo znížiť až približne 45 % prípadov demencie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking