Riziko Alzheimerovej choroby rastie, ukázal výskum. Nevinný zlozvyk z detstva môže poškodzovať mozog

Všetci sme to robili, hoci väčšinou potajomky. „Vŕtanie“ sa v nose sa preto často považuje za drobný a neškodný zlozvyk. Výskum však ukazuje, že môže mať vážne dôsledky, najmä kvôli baktérii Chlamydia pneumoniae.

Podľa článku portálu UNILAD táto baktéria, ktorá spôsobuje infekcie dýchacích ciest, môže poškodzovať výstelku nosa, hrdla a pľúc a spôsobiť ochorenia od zápalu uší, sínusov a hrdla až po bronchitídu či pneumóniu.

Niektoré štúdie naznačujú ešte vážnejší scenár. Výskum z roku 2022 na Griffith University v Austrálii ukázal, že C. pneumoniae dokáže preniknúť cez čuchový nerv do mozgu myší.

Počet ľudí s Alzheimerom na Slovensku stúpa

Na Slovensku žije podľa najnovších odhadov približne 62 495 ľudí s demenciou vrátane Alzheimerovej choroby. To predstavuje asi 1,15 % populácie. Medzi týmito pacientmi je výrazne viac žien než mužov – 44 394 žien a 18 101 mužov, píše sa v dokumente Správa o integrovanej ceste starostlivosti o demenciu 2025. 

Alzheimerova choroba tvorí väčšinu prípadov demencie a odhaduje sa, že približne 50 000 ľudí v SR trpí priamo Alzheimerom, hoci presné epidemiologické údaje o podtype nie sú dostupné. Informuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť. 

Ochorenie sa v posledných rokoch zvyšuje, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa zaznamenala takmer 25 % nárast diagnostikovaných prípadov Alzheimerovej choroby od roku 2018.

Baktéria vnikne do mozgu

Chlamydia pneumoniae, alebo aj inak, pľúcne chlamýdie v mozgu môžu spúšťať ukladanie amyloidu beta, proteínu spojeného s Alzheimerovou chorobou. Amyloid beta sa v mozgu hromadí v podobe plakov, ktoré sú kľúčovým znakom Alzheimerovej choroby a môžu viesť k problémom s pamäťou, jazykom či k neočakávanému správaniu.

Neurovedec James St John komentoval výsledky takto: „Sme prví, ktorí preukázali, že Chlamydia pneumoniae môže ísť priamo z nosa do mozgu, kde môže spustiť patológie podobné Alzheimerovej chorobe. Videli sme to na myšiach a dôkazy sú potenciálne znepokojujúce aj pre ľudí.“

St John zároveň dodáva: „Ide o pomalý proces. Nemyslíme si, že prítomnosť baktérie v mozgu znamená, že človek dostane demenciu budúci týždeň. Skôr ide o postupné spustenie patológií, ktoré môžu trvať desaťročia, kým sa prejavia príznaky.“

Nervy ako cesta pre baktérie

Ďalší výskum potvrdzuje, že C. pneumoniae dokáže infikovať mozog aj inými cestami. Nervy spájajúce nosovú dutinu s mozgom môžu slúžiť ako priame cesty pre preniknutie baktérií.

V štúdiách na myšiach bola baktéria detegovaná v čuchovom bulbe a mozgu už do 72 hodín po intranazálnej infekcii. Poranenia nosového epitelu zvyšujú riziko prieniku baktérie do týchto nervov, čo môže urýchliť vznik neuropatológií.

Prítomnosť C. pneumoniae v mozgu nie je izolovaný fenomén. Post-mortem analýzy ukázali DNA baktérie vo vysokom podiele mozgov ľudí s neskorou demenciou (v niektorých štúdiách až 80 % pacientov) zatiaľ čo kontrolné skupiny vykazovali len 5–11 % prítomnosť DNA.

Baktéria sa nachádzala v blízkosti typických znakov Alzheimerovej choroby: amyloidových plakov, senilných plakov a neurofibrilárnych zmätkov.

Podľa UNILAD a štúdií je prevencia jednoduchá. Okrem základnej hygieny rúk a nosa je vhodné minimalizovať zbytočné poranenia čuchového epitelu a zabrániť prenosu baktérie do nosa.

Dôležitá je prevencia

Aj keď priamy dôkaz, že vŕtanie sa v nose automaticky spôsobí Alzheimerovu chorobu, zatiaľ neexistuje, súčasné dáta naznačujú, že ide o potenciálne rizikový faktor pre chronické ochorenia mozgu.

Aj keď si nevŕtaš v nose, kognitívny úpadok ťa môže ľahko dobehnúť. Našťastie, takmer polovici prípadov demencie sa dá predísť zmenou životného štýlu. Ako sme informovali v nedávnom článku, proteíny spojené s Alzheimerom sa začínajú hromadiť už po štyridsiatke. To znamená, že prevencia by mala začať v strednom veku.

Kľúčové je pravidelné cvičenie, od práce v záhrade po jazdu na bicykli, ktoré zlepšuje prietok krvi a znižuje riziko vysokého tlaku a cholesterolu, dôležitých faktorov poškodzujúcich mozog.

Rovnako dôležité sú zdravé návyky: kontrola hmotnosti, obmedzenie alkoholu, fajčenia a kvalitný spánok. Starostlivosť o zuby a zrak, učenie sa nových vecí či udržiavanie sociálnych kontaktov podporujú kognitívne funkcie a chránia pred izoláciou.

Doktorka Clare Durrant pripomína, že demencia nie je nevyhnutná súčasť starnutia. Pri správnej prevencii a liečbe ju možno výrazne oddialiť, alebo dokonca predísť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti